Vystúpenie podpredsedu vlády SR

|

Vystúpenie podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny D. Čaploviča na konferencii „Formovanie budúcnosti Slovenska: Výskum a vývoj ako jeden z pilierov vedomostnej spoločnosti“

Vážený pán podpredseda vlády,
Vážené dámy,
Vážení páni,
Milí hostia,

dovoľte mi, aby som sa organizátorom dnešnej konferencie poďakoval za pozvanie a možnosť osobne sa zúčastniť dnešnej diskusie, ktorej téma ako aj kontext - Týždeň vedy na Slovensku – sú mimoriadne dôležité a aktuálne. Vzhľadom na to, že sa oblasť výskumu a vývoja stala plným právom jednou zo štyroch rozvojových priorít Slovenskej republiky v rámci Národného programu reforiem, je mimoriadne dôležité nielen realizovať zmeny v podobe budovania efektívneho a moderného systému finančnej podpory výskumu a vývoja a v rámci toho súčasne aj zvyšovať objem finančných prostriedkov aj z verejných financií do tejto oblasti. Nemenej dôležité je, aby sa o týchto zmenách, ako aj samotnej dôležitosti výskumu a vývoja pre spoločnosť a hospodárstvo, aktívne diskutovalo tak s verejnou, ako aj laickou verejnosťou.
Dámy a páni,
Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom Programovom vyhlásení prihlásila k celosvetovému trendu, ktorý uznáva a posilňuje úlohu vedy a techniky ako primárneho zdroja a nástroja zvyšovania konkurencieschopnosti ekonomiky, zlepšovania sociálnej úrovne občanov a získavania a rozvoja poznatkov. Je jedným z prvoradých cieľov vlády Slovenskej republiky zabezpečiť, aby sa výskum a vývoj stal základným stavebným kameňom budovania vedomostnej spoločnosti na Slovensku a to nielen na papieri, ale aj v realite. Dnes by som mal prezentovať svoj názor na dôležitosť a úlohu výskumu a vývoja v procese pre vedomostnú spoločnosť. Na uvedené by sa dalo odpovedať veľmi stručne – jednou vetou – kvalitné výstupy výskumu a vývoja sú a musia byť jednoznačne základom pre budúci rozvoj Slovenskej republiky – nielen pre hospodárstvo, ale aj pre spoločnosť a sociálnu oblasť. Bez pokroku v oblasti výskumu a vývoja v dnešnom svete nie je možné zvyšovať kvalitu života a životnú úroveň našich občanov tak, ako si to predstavujeme. V tejto súvislosti by som chcel parafrázovať výrok amerického spisovateľa a lekára Olivera Wendella Holmsa, ktorý v plnej miere vystihuje podstatu dôležitosti vedy. Tento pán svojho času povedal, že „veda je prvotriedny kus nábytku do izby na prvom poschodí pre ľudstvo, ktoré sa musí pohnúť z prízemia smerom nahor“.
Diskusie o úlohách výskumu a vývoja na Slovensku sa v poslednom čase často „točia“ v začarovanom kruhu, ktorý reprezentuje otázka dôležitosti aplikovaného výskumu oproti základnému výskumu a naopak. Medzi Vami dnes vidím tak zástupcov vedeckej komunity, ako aj hospodárskeho sektora. Nepochybujem o tom, že ak sa dnes v diskusii začne rozoberať táto téma, určite budeme počuť veľmi protichodné názory, ktoré budú na jednej strane absolutizovať aplikovaný výskum a bagatelizovať význam základného výskumu a naopak. Podľa môjho názoru to ale nie je tá pravá otázka, o ktorej by sme mali v tomto období diskutovať. Je absolútne nespochybniteľné, že tak základný, ako aj aplikovaný výskum majú svoje nezastupiteľné miesto v rozvoji spoločnosti a hospodárstva. Tak, ako aplikovaný výskum by mal mať – aj keď tiež nie stále má – výstupy v podobe nových prototypov výrobkov, technológií, výrobných procesov a postupov a pod. – tak aj výskum, ktorý je označovaný za základný – má potenciál mať aplikačné výstupy, ktoré sú pre spoločnosť nemenej dôležité. To nie sú len publikácie a citácie, ktoré sú často hanlivo označované ako „výsledky výskumu do šuflíka“.
Mohol by som uviesť veľké množstvo príkladov, ktoré dokazujú, že špičkový kvalitný základný výskum je rovnako dôležitý, ako výskum, ktorý hľadá riešenia pre konkrétne problémy a jeho výsledky sú priamo aplikovateľné v praxi v podstate s okamžitou platnosťou. Napríklad – dôvod, prečo máme k dispozícii výpočtovú techniku teraz a nemali sme ju pred sto rokmi nie je ten, že v istom momente sme si uvedomili, že niečo také budeme potrebovať a začal sa realizovať cielený výskum na túto tému. Existenciu výpočtovej techniky umožnili objavy v základnom výskume v takých vedných disciplínach, ako je fundamentálna a atómová fyzika a matematická logika. Obdobne by som mohol hovoriť aj o konkrétnych odvetviach priemyslu, ako napríklad oblasť elektroniky a elektrotechniky, ktorých základy stoja na vedeckých objavoch, ktoré sa dnes označujú pojmom „základný výskum“.
Keďže sme členským štátom Európskej únie a aj od nás záleží, ako prispejeme k plneniu cieľov Lisabonskej stratégie, často sa porovnávame s našimi „spolubojovníkmi“. Niektorí z nich nielenže patria medzi tých najlepších v Európe, ale v rôznych ukazovateľoch sú dokonca viac než rovnocennými súpermi takých veľmocí z pohľadu vedy a techniky, ako sú USA, či Japonsko. Jedným z často opakovaných príkladov úspechu je štát počtom obyvateľov porovnateľný práve so Slovenskom – určite už všetci tušíte, že hovorím o Fínsku. Fínsko je mimoriadne úspešné vďaka využívaniu výsledkov a výstupov výskumu a vývoja. Aplikovaný výskum a vývoj sú na špičkovej svetovej úrovni. Ale to neznamená, že Fínsko sa sústredilo výhradne na aplikácie a prestalo podporovať základný výskum. Keď sa pozrieme na výsledky Fínska v medzinárodnom porovnaní – tak uvidíme, že tak, ako fínski výskumníci excelujú v oblasti patentov, rovnako excelentné výsledky dosahujú aj v oblasti publikačných výstupov. To znamená, že vysoká kvalita základného výskumu ide ruka v ruke s výskumnom aplikovaným. Ďalším príkladom, ktorý podporuje tento názor je napríklad aj výsledok patentového výskumu americkej Národnej nadácie pre vedu (National Science Foundation), ktorý hovorí, že 73% z celkového počtu publikácií, resp. štúdií, ktoré boli citované v patentovej dokumentácii, pochádzalo z „vedeckých publikácií“, ktoré možno označiť za výsledky špičkového základného výskumu.
Dnes tu za predsedníckym stolom sedí spolu so mnou aj vysoký predstaviteľ Európskej komisie zodpovedný za oblasť vedy a techniky. Som presvedčený, že sa spolu zhodneme na dôležitosti vysokokvalitného základného výskumu. Európska komisia svoj názor jasne vyjadrila v návrhu 7. rámcového programu pre výskum a vývoj, keď celú jednu základnú časť z celkových štyroch venovala práve financovaniu základného výskumu špičkovej kvality bez tematického obmedzenia pod názvom „myšlienky“.
Ako podpredseda vlády Slovenskej republiky zodpovedný za koordináciu budovania vedomostnej spoločnosti, musím zdôrazniť význam špičkového základného výskumu aj z tohto uhla pohľadu. To nie sú len publikácie a citácie. Kvalitný základný výskum má potenciál prispieť k hospodárskemu rastu a rozvoju spoločnosti rôznymi spôsobmi. Na ilustráciu uvediem len štyri skupiny oblastí, kde v spoločnosti usilujúcej sa o rozvoj založený na poznatkoch, musia mať výsledky základného výskumu svoju nezastupiteľnú úlohu. Prvou z nich je príspevok k celospoločenskej kultúre a poznaniu. Veda a jej výsledky sú všade okolo nás, sú súčasťou našich vedomostí a všeobecných znalostí o fungovaní vecí okolo nás, obohacuje nás novými poznatkami a uľahčuje nám náš každodenný život. V tejto oblasti má základný výskum nezastupiteľnú úlohu a je len na škodu veci, že sa o tomto viac nehovorí a nekomunikuje smerom k odbornej ako aj laickej verejnosti. Druhou oblasťou sú objavy v oblasti základného výskumu, ktoré perspektívne majú enormný praktický význam. Je veľmi ľahké na konkrétnych príkladoch ilustrovať, že často práve výdavky na základný výskum často viedli k objavom, ktoré mali obrovský hospodársky dopad a ich hodnota mnohonásobne prevýšila prvotne investované peniaze. Treťou oblasťou je stimulácia priemyselnej praxe výsledkami základného výskumu – o tomto hovorí už spomínaný prieskum americkej Národnej nadácie pre vedu – t.j. stupeň využitia voľne publikovaných a šírených výsledkov základného výskumu prostredníctvom publikácií, ktoré boli využité pri veľkom množstve priemyselných patentov. Poslednou oblasťou, ktorú chcem spomenúť je oblasť vzdelávania. Vzdelávania je ďalšou relatívne samostatnou zložkou v našom ponímaní vedomostnej spoločnosti. Avšak aj v tomto kontexte vidíte, že ide o oblasti vzájomne prepojené a len synergický efekt opatrení v oblasti vzdelávania a ľudských zdrojov, výskumu a vývoja, inovácií a pod. môže mať želaný efekt. Existencia vysokokvalitného základného výskumu má mimoriadny význam pre existenciu kvalitného vzdelávania na rôznych stupňoch. Bez existencie kvalitného základného výskumu, na ktorom sa podieľajú aj samotní študenti, nie je možné budovať spoločnosť, ktorá pre svoj rozvoj a rast využíva poznatky získané práve z procesu vzdelávania, výskumu a vývoja.
O budovaní vedomostnej spoločnosti budeme ešte diskutovať mnohokrát. To isté platí aj o výskume a vývoji, ktorý je základným pilierom budovania vedomostnej spoločnosti. Do budúcna by sme ale nemali strácať čas nikde nevedúcimi diskusiami a spormi o väčšej, resp. menšej dôležitosti aplikovaného a základného výskumu. V minulých rokoch bola oblasť vedy a techniky silne podfinancovaná a ani jeden typ výskumu nebol financovaný dostatočným spôsobom. Situácia sa aj vďaka pomoci Európskej únie a budúcich štrukturálnych fondov od budúceho roku radikálne mení k lepšiemu. Je čas na novú tému v našich diskusiách, ktoré budú viesť k návrhu opatrení smerujúcich k zvýšeniu kvality tak základného, ako aj aplikovaného výskumu a vývoja a k tomu, aby ich výstupy mali reálne výsledky a výstupy, ktoré naša spoločnosť a naše hospodárstvo potrebujú.

Hovoril som o dôležitosti vedy v kontexte vedomostnej spoločnosti. Ale má súčasný výskumno-vývojový potenciál Slovenskej republiky schopnosť naozaj byť ťahúňom rozvoja spoločnosti a hospodárstva? Bude vedieť spoločnosť zásobovať potrebnými poznatkami, hospodársku prax aplikáciami a v konečnom dôsledku prispieť k zvyšovaniu životnej úrovne všetkých občanov Slovenskej republiky. Nalejme si čistého vína – za danej úrovne financovania určite nie. Nepochybujem o kvalite našich vedcov. Ale robiť kvalitný výskum a vývoj bez adekvátnych finančných zdrojov nie je možné. Už viac rokov za sebou sa výdavky verejných financií na výskum a vývoj v pomere k hrubému domácemu produktu nezvýšili a s hodnotou cca. 0,3% sa pohybujeme na chvoste členských štátov Európskej únie. Obdobne nelichotivý obraz o objeme investovaných finančných prostriedkov dostaneme, keď sa pozrieme, koľko Slovensko investovalo v posledných rokoch na 1 výskumníka – zase sme hlboko pod priemerom Európskej únie. V minulom roku sa začala reforma vednej a technickej politiky prijatím novej legislatívy. Avšak obsahová reforma sa neodrazila v reforme financovania, ktoré je stále na neprijateľne nízkej úrovni. Výskum a vývoj je v tomto kontexte v oveľa nevďačnejšej pozícii, ako iné oblasti, ktoré si vyžadujú investície z verejných zdrojov. Výsledky investovaných finančných prostriedkov do výskumu a vývoja nie je vidno okamžite, ale s odstupom niekoľkých rokov. V minulých rokoch bol pri financovaní výskumu a vývoja z verejných zdrojov uplatňovaný nesprávny prístup, ktorý najprv vyžadoval výsledky a potom ponúkal peniaze. Avšak výsledky nemohli byť dosiahnuté bez podstatného zvýšenia objemu investovaných finančných prostriedkov, k čomu v minulých rokoch nedošlo a vznikol začarovaný kruh.

V nasledujúcich rokoch len z prostriedkov Európskeho regionálneho fondu a Európskeho sociálneho fondu budú investované do oblasti vedomostnej spoločnosti – a tým pádom aj do oblasti výskumu a vývoja – desiatky miliárd korún. Pre výskum a vývoj je to na jednej strane obrovská šanca posunúť nás všetkých, našu spoločnosť, smerom dopredu. Ale má to aj druhú stranu mince – nasledujúcich 7-8 rokov bude musieť naša veda dokázať, čo v nej je a akými výstupmi pomôže spoločnosti a hospodárstvu. Aj z toho dôvodu bude mimoriadne potrebné od začiatku zaviesť do praxe systém hodnotenia vedy a techniky nielen na vstupe, ale aj na výstupe a monitorovania výsledkov projektov výskumu a vývoja podporených prostredníctvom verejných financií aj niekoľko rokov po ich skončení. Toto je zložka vednej a technickej politiky, ktorá na Slovensku zatiaľ chýba. Začiatkom leta vláda Slovenskej republiky vzala na vedomie informáciu o výsledkoch úloh výskumu a vývoja riešených v rámci štátnych programov výskumu a vývoja. Len z verejných zdrojov bolo v posledných rokoch do štátnych programov investovaných viac ako 3 mld. Sk. Tieto finančné prostriedky mali prispieť aj k tvorbe nových pracovných miest a ďalších výstupov, ktoré kvalitné projekty výskumu a vývoja musia mať. Avšak zatiaľ som nemal taký dojem, že tieto výstupy už sú realitou. Hodnotenie výstupov vedy a techniky a ich reálneho spoločensko-hospodárskeho dopadu sa bude musieť vzťahovať aj na existujúce grantové schémy tak, aby sme sa poučili z našich chýb a v nasledujúcich rokoch zabezpečili efektívne vynakladanie finančných prostriedkov v tejto oblasti. Ak sa nám to podarí, pôjde o oblasť, ktorá bude mať podľa môjho názoru najväčšiu pridanú hodnotu zo všetkých oblastí, ktoré obsahuje Národný strategický referenčný rámec – základný dokument pre štrukturálne fondy pre Slovensko v rokoch 2007-2013.
V rámci mojich vystúpení na tému vedomostnej spoločnosti stále zdôrazňujem, že na prvom mieste musí stáť človek. Keď to zúžim na oblasť výskumu a vývoja, platí to možno dvojnásobne. Všetci dobre vieme, že máme problémy so zastaralým technickým vybavením a bez kvalitných prístrojov a dobre vybavených laboratórií nie je možné robiť kvalitný výskum. Ale už menej sa hovorí o ľudskom potenciáli. Musím na tomto fóre upozorniť a aj zdôrazniť, že v tejto oblasti Slovenská republika nedisponuje dostatočným počtom vedeckých pracovníkov – ukazovateľ počtu vysokokvalifikovaných vedeckých pracovníkov ako % z počtu pracovných síl je o polovičku menší ako má napr. Írsko. Kým v roku 1989 sme mali cca. 60 tisíc pracovníkov v oblasti vedy a techniky, teraz je to tretina z toho počtu. Na diskusiu je aj vhodnosť sektorovej štruktúry, kde vidno, že na rozdiel od tých štátoch Európskej únie, kde je výskum a vývoj naozaj hnacím motorom rozvoja spoločnosti a hospodárstva, Slovenská republika disponuje veľmi nízkym podielom vedeckých pracovníkov pracujúcich v priemyselnej sfére. A v neposlednom rade musím spomenúť veľké disparity vo vybavenosti jednotlivých regiónov Slovenska vedecko-technickým ľudským potenciálom. Všetky tieto skutočnosti poukazujú na celý rad štrukturálnych problémov, ktoré musíme súbežne so zvýšením objemu investovaných finančných prostriedkov do výskumu a vývoja vyriešiť. Nebude to ľahké, ale máme všetky predpoklady na to, aby sa nám to podarilo. Ide o komplexnú úlohu, pri ktorej je potrebné postupovať spoločne a zabudnúť na úzkoprsý rezortný prístup. Aj preto bude pod mojich vedením fungovať Komisia pre vedomostnú spoločnosť, ktorej základnou úlohou bude koordinovať, monitorovať a hodnotiť budovanie vedomostnej spoločnosti na Slovensku, pričom veľký dôraz na koordinovaný postup bude kladený na nové operačné programy, ktoré sa tematicky vedomostnej spoločnosti týkajú.
Ale dovoľte mi ešte vrátiť sa ku kľúčovému problému slovenskej vedy - k jej neadekvátnemu spoločenskému postaveniu. Zaiste to úzko súvisí s tým, že naša verejnosť vede akosi nerozumie a naopak - vedci akosi nerozumejú verejnosti. Na mieste je preto niekoľko otázok.
Uvedomujeme si dostatočne, že vo vedecko-technickej komunite je nahromadené obrovské množstvo poznatkov?
Prezentuje vedecká komunita dostatočným spôsobom svoje výsledky a výstupy?
Pýta sa verejnosť, najmä pri svojich celospoločensky závažných rozhodovaniach, na objektívnu mienku a prípadne objektívne odporúčania vedeckých expertov, či už z oblasti ekonomických a spoločenských vied alebo z oblasti vied prírodných a technických? Stalo sa zvykom alebo skôr ojedinelosťou, aby si od nich žiadala námety a brala do úvahy ich názory?
Veda by mala zasahovať aj do prestavby nášho myslenia. O tomto aspekte hovorí šiesty bod zo 16 záverov Svetovej konferencie UNESCO (Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru) o vede z roku 1999: "Verejnosť musí rozumieť vede, ale aj vedci musia rozumieť verejnosti. Veda má v politike a verejnosti pestovať spôsob myslenia rešpektujúci fakty a údaje. Treba ju integrovať do všeobecnej kultúry." V tomto závere Svetovej konferencie sa objavuje nový fenomén vedy - pestovať, a teda dosiahnuť v našom živote spôsob myslenia rešpektujúci fakty a údaje. Takýto spôsob myslenia sme si doteraz neosvojili, nehovoriac už o ďalšom zaujímavom, ale chýbajúcom poslaní vedy v tomto kontexte – o integrácii vedy do všeobecnej kultúry. V oblasti vedy a techniky stojí pred nami ešte veľa výziev, na ktoré budeme musieť reagovať. Prinesie nám ich akcelerujúci vývoj a nevyhnutnosť budovania vedomostnej spoločnosti vyžadujúci spoločnú snahu zvýšiť úroveň vzdelávania i vedeckého a technologického bádania na Slovensku.
Dámy a páni, ďakujem Vám za pozornosť a teším sa na diskusiu s Vami.