Čakajú Slovensko tornáda?

27.6.2008 13:21:03 | * q
| Počet zobrazení: 3349x

Veľké planiny, aké sa nachádzajú napríklad v centrálnej časti USA predstavujú miesto, kde zo sekundy na sekundu môžu poveternostné podmienky viesť ku katastrofe.

 

Veľké planiny, aké sa nachádzajú napríklad v centrálnej časti USA predstavujú miesto, kde zo sekundy na sekundu môžu poveternostné podmienky viesť ku katastrofe. Každú jar sa nad nimi totiž zrážajú obrovské masy kontrastných vzduchových hmôt a vytvárajú tak predpoklad pre vznik tých najničivejších prírodných útvarov, akými sú veterné smršte a tornáda. Ohrozujú životy a majetky miliónov ľudí. Ich výskumom a predpoveďou sa zaoberá špecializovaný tím meteorológov, nadšencov a excentrikov, ktorých nazývajú „Lovci tornád“.

Územie Slovenska ako vnútrozemskej krajiny bez priameho prístupu k moru leží v miernom klimatickom pásme s teplými letami a miernymi zimami. No v posledných rokoch ho zasahujú stále výraznejšie výkyvy počasia sprevádzané víchricami, smršťami a prudkými prietržami mračien. Čakajú aj Slovensko tornáda?

Predovšetkým v posledných 2 desaťročiach zaznamenávame vyčíňanie ničivých búrok pravidelne už aj na Slovensku každý rok. Vždy však pri ich výskyte musia byť splnené určité poveternostné podmienky (ako napríklad vhodné prúdenie vzduchu alebo veľký rozdiel medzi susediacimi oblasťami s veľmi vysokým a nízkym tlakom). Niektoré obdobia sú z tohto pohľadu na ich výskyt u nás náchylnejšie. Počas prechodných období akými sú jar, jeseň, ale aj zima územie Slovenska zasahujú skôr víchrice. V letných mesiacoch (hlavne od mája do augusta) sú častejšie búrky a prudké prietrže mračien. Tieto výkyvy počasia však súvisia aj so súčasnou veľkopriestorovou cirkuláciou vzduchu v atmosfére v širšom priestore Európy.

„V Tatrách bolo zaznamenaných viac prípadov víchric a ničivých búrok. Málo známe sú ich následky na severnej strane Tatier. Napríklad víchrica 5. a 6. novembra 1966 vylámala celú Roháčsku dolinu,“ hovorí Pavol Faško, klimatológ Slovenského hydrometeoroligckého ústavu.

No jednou z najničivejších bola víchrica z 19. novembra 2004. Prehnala sa tatranským podhorím rýchlosťou 165 až 227 km/h. Vyvrátila rozsiahle územia lesa od Podbanského po Tatranskú kotlinu o rozlohe asi 100 ha a bola najväčšou katastrofou v Tatrách od roku 1936. Spôsobil ju postup hlbokej tlakovej níže cez Pobaltie smerom na východ. Medzi tlakovou výšou nad juhozápadnou Európou a tlakovou nížou nad Pobaltím vznikol velký rozdiel tlaku vzduchu a v priestore, kde sa nachádza aj Slovensko boli izobary - izočiary spájajúce miesta s rovnakým tlakom vzduchu - usporiadané husto vedľa seba, čo spôsobilo silný vietor. Spolupôsobením špecifického prostredia Tatier (orientácie celého pohoria a smrekovej monokultúry) tam vznikla kalamita katastrofálneho rozsahu.
Podľa Pavla Faška vysoké rýchlosti vetra sú zaznamenávané aj v iných častiach Slovenska, ako napríklad v oblasti Bratislavy, Podunajskej nížiny, Záhoria, dolného Považia, Ponitria, Košickej kotliny a všeobecne vo vysokohorských oblastiach, hlavne v sedlách. Doteraz najvyššia rýchlosť vetra bola na Slovensku zaznamenaná v Tatrách, na Skalnatom Plese, kde dosiahol maximálny náraz vetra 29. novembra 1965 78,6 m/s (283 km/h). Vyskytujú sa tu padavé vetry, ktoré majú práve v takomto prostredí vhodné podmienky na svoj vznik.

Výskumom a predpoveďou ničivých búrok na Slovensku sa zaoberajú medzi inými pracoviská Slovenského Hydrometeorologického Ústavu, Slovenskej Akadémie Vied, či niektorých slovenských univerzít, no špecializovaný tím na Slovensku nie je.

Meteorológ a výskumník Josh Wurman s filmárom extrémnych filmov Seanom Caseym takýto tím „Lovcov tornád“ tvoria. Vďaka špeciálne upravenému vozidlu SCOUT získavajú informácie a trojrozmerné filmové zábery priamo z epicentier ničivých búrok, ktoré zasahujú Veľké planiny v USA. Takto získané unikátne filmové zábery pomáhajú zistiť ako a prečo vlastne takéto búrky vznikajú a ako prebiehajú. Nebezpečnú prácu tohto zaujímavého tímu sa rozhodla zmapovať stanica Discovery Channel v seriáli „Lovci tornád“. Autentické zábery nafilmované tímom meteorológov z miest katastrof zasiahnutých v priebehu niekoľkých minút tornádami zobrazujú ničivú silu prírody.

Hrozia aj Slovensku z dôvodu postupných klimatických zmien rovnako ničivé tornáda, aké sa vyskytujú na Veľkých planinách v USA? „Už viackrát sa situácie podobné tornádam medializovali aj z územia Slovenska. Účinky vetra a ich dôsledky naozaj pripomínali stav, ktorý po sebe zanechávajú tornáda. Tie sú však typické skôr pre USA. V našich klimatických podmienkach ide hlavne o nebezpečenstvo smrští,“ hovorí Pavol Faško.
8. júla 1996 sa prehnala Horehroním zvláštna víchrica. V priestore povodia Čierneho Hrona po nej výskumníci zaregistrovali v lesoch polomy, pri ktorých usporiadanie polámaných stromov naznačovalo, že v tomto období musel pravdepodobne vzniknúť v atmosfére vír veľmi podobný tornádu.

Pre divákov, ktorí sa chcú presvedčiť, či sú aj na Slovensku reálne podmienky na vytvorenie tornád a spoznať ničivú silu prírody začína vysielať stanica Discvery Channel 2. júla o 21:00 hod. seriál „Lovci tornád“.