Kukuricu možno poznali v Mexiku už pred 10 000 rokmi

1.7.2008 17:36:19 | Q
Science Daily | Počet zobrazení: 1767x

Predchodcovia kukurice rástli pôvodne divoko v Mexiku a od jednej zo súčasných najdôležitejších potravín na svete sa výrazne odlišovali. Kým to, že kukurica zdomácnela najskôr v Mexiku, je známe, čas a presné miesto rozšírenia je stále témou debát.

 

Vedci používajú popri tradičných makrobotanických a archeologických zostatkoch nové genetické a mikrobotanické techniky na rozlíšenie zdomácnenej kukurice od jej divých príbuzných a identifikovanie starobylých miest jej pestovania. Nové analýzy ukázali, že kukurica sa v Mexiku udomácnila pred takmer 10 000 rokmi.

John Jones a jeho kolegovia z Washingtonskej štátnej univerzity zaznamenali niekoľko druhov dôkazov, medzi ktorými boli aj paleobotanické zvyšky (peľ, fytolity a škrobové zrná) alebo výsledky genetickej analýzy, pomocou ktorých rekonštruovali prvé obdobia pestovania kukurice.

Kým v suchých horských jaskyniach sa našli makrobotanické zvyšky ako kukuričné jadrá alebo listy, bádatelia ich nenašli v nižšie položených obývaných územiach. Preto sú závery založené na týchto nálezoch neúplné.

Kukurica sa opeľuje vetrom a produkuje veľké množstvo peľu, ktorý sa nachádza vo vodných a zemských sedimentoch. Pevná vonkajšia stena peľu ho chráni pred skazou tisícky rokov. Rozlíšiť peľ kukurice a jej príbuzných od peľu iných rastlín je pomerne jednoduché, je ťažké rozlíšiť jednotlivé príbuzné druhy kukurice. Kukuričný peľ teda tiež nie je definitívnym dôkazom dosvedčujúcim udomácnenie sa kukurice.

Ďalším typom rastlinných fosílií, ktoré dokážu pretrvať veky a je ich možné použiť na rozlíšenie domácej rastliny od divej, sú filolity. Ide o mikroskopické objekty tvorené silicou alebo oxalátom vápnika, ktoré sa hromadia v medzibunkových priestoroch stoniek, listov a koreňov rastlín a majú charakteristický tvar závislý od druhu rastliny. Ostávajú aj pri spálení alebo rozložení rastliny.

Vedci zistili, že je možné rozlíšiť mikrolity druhu teosinte (predchodcu kukurice) a kukurice a iných rastlín, čo im dovoľuje odhadnúť čas a miesto prvého poľnohospodárskeho spracovania tejto plodiny. Filolity sa tiež nachádzajú na keramických a kamenných nástrojoch na spracovanie jedla.

Jones a jeho kolegovia analyzovali sedimenty v Mexickom zálive a zistili, že poľnohospodári na tom území mohli byť aktívni približne pred 7 000 rokmi.

Najčastejším nástrojom archeobotanického výskumu sú škrobové zrná. Kukurica a príbuzné druhy majú množstvo zŕn s jedinečnou morfologickou charakteristikou. Rovnako ako filolity sa nachádzajú v sedimentoch a na nájdených predmetoch. Domáca kukurica má viac zŕn ako divé prírodné druhy a zrná sú väčšie. Podľa odborníkov je ich relatívne jednoduché roztriediť na základe morfologických znakov a veľkosti.

Kukurica má tiež bohatú genetickú históriu, ktorá viedla k tisíckam odrôd prispôsobených pre určité prírodné podmienky. Ochrana rôznych druhov kukurice a znalosť jej histórie sú dôležité pre pestovateľov na celom svete, ktorí majú rôzne pôdne alebo teplotné podmienky, rôznu dostupnosť vlahy a snažia sa o čo najväčšiu úrodu.

originál článku