ELEARNING.SK | PR SPRÁVY | GSGROUP | NAJDES.SK | BRIGÁDY, PRÁCA | GLOBALOFFICE.SK | REGISTRAČNÉ VIRTUÁlNE SÍDLO FIRMY | MINCE | CMS | ESHOP | TESTIVA
Prihlásenie:
>Staňte sa redaktorom eQuark.sk

eQuark.sk

Anketa

Ak by ste o tom mohli rozhodnúť práve vy, zaradili by ste Pluto opäť medzi planéty?

Quark

Ako na ekologický rozvoj Bratislavy

12.8.2008 15:48:23 | * q
| Počet zobrazení: 1963x

Hovoríme s doc. RNDr. Tatianou Hrnčiarovou, CSc. z Ústavu krajinnej ekológie SAV

Ako sa bude ďalej rozvíjať Bratislava? Otázka vyvoláva často vzrušené diskusie, lebo rozvoj ovplyvňuje veľa subjektov s často protichodnými a čo je horšie aj mestu škodiacimi zámermi. Preto Tatiana Hrnčiarová so svojimi spolupracovníčkami z Ústavu krajinnej ekológie SAV vypracovala ekologické, fyzicko-geografické a socio-ekonomické charakteristiky územia, na základe ktorých navrhli ekologicky optimálne využívanie územia celého mesta. Výsledky ich projektu sú zhrnuté vo vedeckej monografii Krajinnoekologické podmienky rozvoja Bratislavy.

 

Začnime od vzniku mesta. Vybrali zakladatelia Bratislavy jej polohu dobre?

Určite. Bratislava je príkladom, že pri zakladaní rozhodovali práve pestré prírodné podmienky
a poloha. Na malom území sa stretávajú tri významné prírodné fenomény – pohorie, nížina, rieka. Malé Karpaty dnes síce mesto rozdeľujú, ale zároveň mu poskytujú priestor na bývanie, pestovanie viniča a rekreáciu. Sú tu dve nížiny, na severozápade Borská nížina a vo východnej a južnej časti Podunajská rovina. Úrodná pôda nížin poskytuje zdroj obživy. Tretím fenoménom je Dunaj, ktorý v dávnej histórii predstavoval veľmi rozvetvenú sústavu ramien s neporušenými lužnými lesmi. Bol nielen dopravným médiom, ale aj veľmi neskrotným živlom. Dnešné okrajové mestské časti tvorili malé dedinky, ktoré si žili svoj vlastný život.

Kedy sa začali environmentálne problémy Bratislavy ?

Ich nástup sa všeobecne datuje s nástupom priemyselnej revolúcie, s bezmyšlienkovitou exploatáciou prírodných zdrojov. Je to predovšetkým obdobie kapitalizmu a u nás aj socializmu. Minulé storočia priniesli rozvoj chemického, petrochemického, gumárenského a celého radu ďalších priemyselných odvetví. V tomto období utrpela najmä kvalita ovzdušia, lebo zlé technologické zariadenia produkovali množstvo nebezpečných splodín. Znečistené ovzdušie pôsobilo negatívne aj na ostatné zložky krajiny, teda na pôdu, vodu, rastlinstvo, živočíšstvo a samozrejme ohrozovalo aj zdravie človeka.

Aký je dnešný stav kvality prírodných zdrojov Bratislavy?

Ak sa pozrieme do štatistických údajov, zistíme, že kvalita ovzdušia sa výrazne zlepšila vďaka moderným výrobným technológiám, rušením niektorých starých prevádzok, ale aj účinnejšími filtračnými zariadeniami na komínoch. Ale ešte sme nevyhrali, pretože v meste je intenzívna doprava, ktorá popri znečisťovaní ovzdušia spôsobuje aj hlučnosť a prašnosť. Zmenila sa aj kvalita vôd. Do pôdy sa dostáva menej hnojív, no znečistené vodné toky len pomaly menia svoju kvalitu.

Ktoré pozitívne prvky považujete za najdôležitejšie?

Za najväčšie pozitíva pokladám prírodné podmienky mesta a predovšetkým zachované prírodné lesné komplexy – malokarpatské lesy a lužné lesy pozdĺž Dunaja a Moravy, ktoré zasahujú až do mesta. Chránené územia prírody možno v tomto priestore pokladať v mnohom za unikátne. Ich ochrana vyplýva nielen z národnej legislatívy, ale aj z európskych dohovorov. Na území Bratislavy sa napríklad vyskytujú dve lokality vyhlásené podľa Dohovoru o mokradiach za chránené, 14 lokalít zaradených do Súvislej európskej sústavy chránených území NATURA 2000 (štyri lokality sa navrhli za chránené vtáčie územia a 10 lokalít za územia európskeho významu). Na národnej úrovni je na území mesta Bratislavy 28 chránených území v štvrtom alebo piatom najvyššom stupni ochrany prírody a dve chránené krajinne oblasti – Malé Karpaty a Dunajské luhy (druhý stupeň ochrany). Za posledných 10 rokov sa vyhlásilo niekoľko nových chránených území (Chránený areál Devínske alúvium Moravy, CHA Hrabiny, CHA Chorvátske rameno, CHA Jarovská bažantnica, CHA Lesné diely, Prírodná rezervácia Dunajské ostrovy, PR Starý Háj a Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy). Na území mesta sa nachádzajú aj významné vodné zdroje – Chránená vodohospodárska oblasť Žitný ostrov, ktorá je ohraničená Malým Dunajom a Dunajom a je najväčšia zásobáreň podzemných vôd na území Slovenska, ale aj 6 vodárenských zdrojov na pitné účely. Navyše sú tu tiež kultúrne hodnoty, predovšetkým pamiatkovo chránené územia. Na území mesta máme 7 pamiatkových zón vidieckeho typu (Devínska Nová Ves, Dúbravka, Lamač, Rača, Rusovce, Vajnory a Záhorská Bystrica) a jednu mestského typu (Bratislava – centrálne mestská oblasť). Tieto hodnoty dotvára Mestská pamiatková rezervácia Bratislava.

Čo Bratislave z činností človeka najviac škodí?

Rozrastajúca sa bytová výstavba, nákupné centrá a priemyselné závody, zahusťovanie zástavby, málo funkčný dopravný systém a predovšetkým chýbajúce ekologické myslenie a cítenie mnohých Bratislavčanov, ktorí rozhodujú o osude mesta. V súčasnosti možno pokladať za jeden z najzávažnejších problémov záber pôdy na výstavbu domov. Sme svedkami zastavovania vinohradov rodinnými domami, na čo sa nabaľujú ďalšie problémy – treba vybudovať cesty, doplniť služby. Preto výmera nezastavenej pôdy klesá. Podľa štatistiky sa zastavaná plocha v Bratislave zvýšila zo 4 130 ha v roku 1995 na 6 718 ha v roku 2003. Išlo to na úkor už spomínanej ornej pôdy, viníc, záhrad, ovocných sadov, ale tiež lesných pozemkov. Medzi environmentálne problémy možno zaradiť aj zahusťovanie zástavby v meste, ktoré bolo spočiatku určitým spôsobom riešenia bytovej otázky. V súčasnosti sa zaberajú na zástavbu voľné priestranstvá – trávniky, ktoré slúžili na šport a rekreáciu. Za obeť však padnú i odrastené stromy, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou urbanizovaného územia. V dôsledku záujmu investorov o pozemky sa menia chránené územia na stavebné pozemky. Len v roku 2004 sa zrušilo v Starom Meste 5 chránených areálov – Červený rak, Gaštanová záhrada, Hradná zeleň, Nemocničný park a Vešeléniho záhrada. Posledne menovaný je už zastavaný polyfunkčným domom.

Toho všetkého je škoda. Má takýto prístup len izolovaný účinok?

Nie, tieto negatívne kroky pôsobia kumulatívne a synergicky ako výrazné bariéry aj pre priaznivé fungovanie územného systému ekologickej stability (ÚSES). Ten predstavuje sieť biocentier a biokoridorov, teda celopriestorovú štruktúru navzájom prepojených ekosystémov, ktoré zabezpečujú rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Aby biocentrá plnili svoju funkciu, je nevyhnutné vytvoriť ochranné zóny. Tvoria ich ekotóny, čo sú prechodné či lemové spoločenstvá medzi dvoma alebo viacerými ekosystémami, napríklad rozhranie lesa a lúky, lesa a viníc a pod. Výskyt zaujímavých ekotónov je v kontaktnej zóne Malé Karpaty. Sú to biokoridor juhovýchodné svahy Malých Karpát a biokoridor severozápadné svahy Malých Karpát so stretom lesa s vinicami a záhradami v podmalokarpatskej oblasti, ako i biocentrum Devínska Kobyla , kde sa stretávajú les s vinicami a záhradami, biocentrum Dolnomoravská niva so stretom les – polia, biocentrum Sitina-Starý grunt, kde sú les a vinice so záhradami.

Váš projekt nemal za cieľ meniť existujúcu Bratislavu, teda napríklad búrať celé zastavané územia. Prečo?

Určite by sme si vedeli predstaviť zmenu aj na tých plochách, ktoré sú zastavané. Neviem však, ako by kompetentní prijali naše návrhy. Tam, kde sú problémy najviac vypuklé, sme navrhli opatrenia, ale nie búranie.

Čím sa odlišuje vaša koncepcia ekologického optimálneho rozvoja mesta s bežným prístupom? Z čoho ste vychádzali?

Monografia predstavuje nový pohľad na riešenie otázok životného prostredia mesta Bratislavy s dôrazom na budúci priestorový rozvoj územia. Návrhy optimálneho využívania územia zohľadňujú prírodné, ekologické a socioekonomické (predovšetkým hygienické) limity územia, zachovávajú a rešpektujú všetky chránené územia prírody, prírodné zdroje a pamiatkovo chránené územia. Hlavným výstupom bolo stanovenie krajinnoekologického rozvoja mesta pomocou limitov a potenciálov územia a vypracovanie krajinnoekologických plánov pre 17 mestských častí Bratislavy. Takéto hodnotenie má veľký význam, pretože rozhodovanie o budúcom rozvoji mesta prebieha na základe vedeckých poznatkov s aplikáciou v praxi .

Prečo ste sa pri návrhu ekologicky optimálne využívaného územia sústredili na sedem vybraných činností?

V súčasnosti najviac mení tvár Bratislavy práve stavebná činnosť. A čo najviac ubúda na území mesta je orná pôda, vinice, sady a záhrady. K tomu sme pridali ešte ako doplnkovú činnosť návrh letnej a zimnej rekreácie. Navrhnúť lokality vhodné na priemyselnú činnosť alebo dopravu nie je jednoduchou záležitosťou. Návrh obidvoch činností sa riadi zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, podľa ktorého je potrebné vypracovať špeciálnu štúdiu, kde sa posúdia predpokladané vplyvy konkrétneho priemyselného závodu na životné prostredie. Je to dlhodobejšia záležitosť. Dopravný systém nemožno navrhovať samoúčelne, viaže sa na konkrétne vzájomné prepojenie a návrh ciest s určitými parametrami tiež podlieha tomuto zákonu.

Rovnaká otázka sa týka stanovenia štyroch typov krajinnoekologických potenciálov.

Pre ďalší rozvoj mesta sme navrhli urbanizačný, poľnohospodársky, vinohradnícky a ekologický (ochranársky) potenciál. Je to prístup krajinných ekológov. Preferujeme predovšetkým taký rozvoj, ktorý by bol v čo možno najmenšom rozpore s prírodnými podmienkami, alebo povedané inak, v čo možno najväčšom súlade s prírodnými podmienkami. Odpovedáme na otázku KDE a AKO hospodáriť pri zachovaní krajinnoekologických podmienok územia (prírodných podmienok, ochrany prírody, prírodných zdrojov a pamiatkovo chránených území, ako aj pri zachovaní ďalších mimoriadnych hodnôt krajiny). Ďalší odborníci vedia zhodnotiť aj iné predpoklady rozvoja mesta, preto by náš výskum mal doplniť sociologický, demografický a ďalším výskum, ktoré by určite potvrdili, že únosnosť mesta je už prekročená.

Zaoberali ste sa aj 17 mestskými časťami. Každá je iná. Dá sa povedať, ktorá má na rozvoj najlepšie podmienky a kde bude rozvoj najpomalší?

Čo znamená rozvoj? Nezabudnime, že návrh na rozvoj mestských častí sme podali z hľadiska krajinnoekologického výskumu, teda pod priaznivým rozvojom rozumieme aj rozvoj vinohradníctva a poľnohospodárstva, čo sa možno nebude pozdávať tým, ktorí vidia rozvoj mestskej časti len v realizovaní stavieb. Napríklad rozvoj mestskej časti Karlova Ves a predovšetkým Devín je v súčasnosti už limitovaný, nie je možné ďalej ukrajovať z prírodných hodnôt. Limitom z krajinnoekologického hľadiska je ochrana prírody, prírodné zdroje a reliéf. Pre staviteľov to určite nie sú limity, ale vyspelosť spoločnosti by sa nemala hodnotiť len tým, čo vie postaviť, ale aj tým, čo vie zachrániť pre budúce generácie. Špecifickým prípadom je Staré Mesto, ktoré v súčasnosti disponuje už len niektorými chránenými územiami. Praktiky z posledného obdobia sú také, že zahusťovanie zástavby naberá enormné rozmery a na mieste domov typických pre Bratislavu sa začínajú stavať mrakodrapy. Toto je už úloha aj pre hlavného architekta mesta. Mestské časti Nové Mesto a Rača sú už na limite rozvoja výstavby, lebo disponujú významnými prírodnými hodnotami, ktoré je potrebné zachovať. Okrajové časti ako je Ružinov, Vajnory, Rusovce, Jarovce a Čunovo majú vysoký poľnohospodársky, dobrý ekologický, ale nízky urbanizačný potenciál, treba však sfunkčniť a doplniť mnohé prvky ÚSES. Dúbravka, Lamač, Petržalka, Podunajské Biskupice, Záhorská Bystrica a Devínska Nová Ves majú stredne vysoký poľnohospodársky a ekologický potenciál a relatívne ešte minimálny aj urbanizačný. Vrakuňa predstavuje špecifickú časť, kde je vysoký poľnohospodársky a nízky urbanizačný a ekologický potenciál.

Čo treba urobiť predovšetkým?

V prvom rade zmeniť myslenie, plány a vlastnú angažovanosť, nebyť ľahostajný voči problémom, ktoré nás obklopujú a pália. Potrebný je však aj zmysluplný dialóg medzi poslancami mesta, vedeckou komunitou a neziskovými organizáciami. Dôležitý je interdisciplinárny prístup, ktorý by vyvrcholil vypracovaním napríklad Atlasu krajiny Bratislavy. Slúžil by mestu a mestským častiam, pričom by sa mohol permanentne využívať pri rozhodovaní a plánovaní budúceho rozvoja mesta. Podobný projekt Atlas krajiny Slovenskej republiky sme realizovali v roku 2002 v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR. Jeho mapy sú nielen analytické, ale aj syntetické a interpretačné. Je to nová úroveň hodnotenia krajiny. Atlas inšpiroval aj českých kolegov a v tomto období sa finišuje na Atlase krajiny Českej republiky, kde pracujem ako hlavná redaktorka. Mnohé podklady, predovšetkým prírodného charakteru, majú dlhodobú platnosť a tak by sa ušetrili finančné prostriedky, pri rôznych problémoch mesta by sa nemuseli zadávať nové úlohy, ale poznatky by sa čerpali z atlasu.

Myslíte si, že vaše výsledky budú mať konkrétny dopad do plánovania rozvoja Bratislavy a v jeho realizácii?

Výstup za projekt predstavuje metodický postup – návod riešenia nielen pre mesto Bratislavu, ale aj pre ďalšie územia. Časť poznatkov z projektu sa už využila pri pripomienkovaní Návrhu územného plánu mesta Bratislava a podklady sa môžu permanentne využívať pri urbanistickom zámere akejkoľvek časti mesta Bratislavy.

Pripravil MARIÁN BABIC

Zdieľaj článok
 
Hodnotenie: 4,32
Príspevok na titulke

Vyberte článok na titulku kliknutím na linku

 

www.brigada.sk - brigády, brigáda, práca, zamestnanie www.najdes.sk - katalóg, portál, vyhľadávač www.equark.sk - veda, výskum, technika www.uvery.sk - úvery, pôžičky, hypotéky www.elearning.sk - elearning, LMS, vzdelávanie, kurzy, elektronické vzdelávanie www.globaloffice.sk - registračné sídlo, virtuálna adresa a kancelária www.globalhosting.sk - domény, doména, webhosting, hosting www.globalweb.sk - CMS, WCMS, redakčný systém, publikačný systém www.globalshop.sk - internetový obchod, eshop, e-commerce Global Services Slovakia s.r.o. - www.gsgroup.sk, informačné systémy, portálové riešenia, intranety, web dizajn

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.