ELEARNING.SK | PR SPRÁVY | GSGROUP | NAJDES.SK | BRIGÁDY, PRÁCA | GLOBALOFFICE.SK | REGISTRAČNÉ VIRTUÁlNE SÍDLO FIRMY | MINCE | CMS | ESHOP | TESTIVA
Prihlásenie:
>Staňte sa redaktorom eQuark.sk

eQuark.sk

Anketa

Ak by ste o tom mohli rozhodnúť práve vy, zaradili by ste Pluto opäť medzi planéty?

Quark

Veda musí byť v predstihu

13.8.2008 10:58:52 | * q
| Počet zobrazení: 2185x

Hovoríme s nositeľom titulu Vedec roka 2006, prof. RNDr. Pavlom Šajgalíkom, DrSc.

Vedcom roka 2006 sa stal v desiatom ročníku pravidelného oceňovania popredných vedcov a technológov odborník v oblasti progresívnych keramických materiálov prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc., ktorý je od roku 1999 riaditeľom Ústavu anorganickej chémie SAV.

 

Ocenenie ste získali za minuloročné výsledky v dvoch oblastiach výskumu – za keramický kompozit so samodetekčnou schopnosťou a za nové typy keramických rezných nástrojov na sústruženie ťažko obrábateľných zliatin. Aký je ich význam?

Každý vie, že klasická keramika je krehká. Ak porcelánový tanier spadne na zem, rozbije sa. Jedným z hlavných cieľov výskumu progresívnych keramických materiálov je pripraviť ich tak, aby krehké neboli. Napríklad, ak pustíte na zem takto vyrobený keramický ventil motoru, je oveľa menšia pravdepodobnosť, že sa rozbije ako pri klasickej keramike. Napriek tomu riziko rozbitia stále je. Súvisí so samotnou podstatou materiálu. Preto sme začali uvažovať, ako by nám progresívna keramika mohla signalizovať, že sa ide zlomiť a spôsobí katastrofu. Vychádzali sme z faktu, že väčšina keramických materiálov je nevodivá. Ak by sa nám však podarilo vložiť do keramiky vrstvu, ktorá je elektricky vodivá, zachovala by keramickú podstatu a neničila by ostatné vlastnosti materiálu, potom by to bolo jednoduché. Aj krehký lom sa totiž uskutočňuje v dvoch štádiách. Prvým je pomalý rast trhliny, druhé je katastrofické. Pomalý rast ťažko pozorovať, lebo sa deje na úrovni mikrometrov vo vnútri materiálu, takže ho nevidieť. Ak sa však súčiastka namáha napríklad v ohybe, je predpoklad, že trhliny začínajú vznikať na spodnej strane. Tam sa implantuje vodivá vrstvička a meria sa elektrický odpor. Keď začnú vznikať mikrotrhliny, ktoré ešte nespôsobujú katastrofické narušenie, zmení sa elektrický odpor, čo naznačuje, že súčiastka za chvíľu praskne. V tom je podstata nášho návrhu keramických materiálov so samodetekčnou schopnosťou.

Tým sme sa dostali k sústružníckym nožom.

Pri sústružení brzdového bubna pre automobil sa robí desať operácií za sebou. Ak sa pri ôsmej operácii nôž zlomí, zničí sa celý výrobok. Táto operácia diktuje cenu, lebo zlomený sústružnícky nôž zničí celú výrobu, tá sa musí zastaviť a nôž vymeniť. Preto nový typ noža musí vydržať čo najdlhšie. Navrhli sme riešenie, zabezpečujúce trojnásobnú životnosť tohto noža oproti klasickému.

Na rozdiel od športovcov ste však svoje výsledky nemohli dosiahnuť na nejakých majstrovstvách, ale sú dôsledkom dlhodobej práce. Ako dlho sa týmto oblastiam venujete?

Ide o kontinuálny proces. Ťažko povedať, ako v prípade športovca, že v tom roku som dosiahol vynikajúci výkon, a potom mi odišla forma. My sme začali s výskumom konkrétnych keramických materiálov pred dvadsiatimi rokmi. V rokoch 1986 – 1987 vznikol prvý štátny program ešte na nitridovú keramiku. Najprv sa zhromažďuje množstvo výsledkov a skúseností, potom sa po určitom čase podarí realizácia, ktorá je akousi ,,čerešničkou“ na našej torte. Cesta je teda dlhá a zložitá. Všetko závisí od mnohých faktorov. Prvým je, že dnes už máme prístup k informáciám, čo pred dvadsiatimi rokmi nebolo. Druhým faktorom je prístrojové vybavenie, lebo náš výskum je nesmierne drahý. Ceny prístrojov, ktoré potrebujeme, sa pohybujú v desiatkach miliónov korún. Tretím je ľudský faktor, keďže potrebujeme kreatívnych ľudí. Nestačí, že sa niekto dobre učil a vynikajúco skončil univerzitu. Musí mať istý druh kreativity, aby cielene dokázal zosyntetizovať analytické vedomosti, ktoré získal. Celý proces trvá relatívne dlho, pričom skrátiť sa dá len vtedy, ak sa splnia všetky tri faktory.

V odôvodnení vášho ocenenia sa zdôrazňuje spätosť základného výskumu s jeho aplikáciou. Kedy sa vlastne prekračuje hranica medzi základným a aplikovaným výskumom?

To možno veľmi ťažko povedať. Materiálový výskum je však dobrým príkladom celého vývoja, lebo začína v teoretickom výskume, v teoretickej chémii a fyzike. Základný výskum povie, že ak východiskové látky zmiešate takým či onakým spôsobom, pripravíte priestorové usporiadanie v objemovom telese, potom sa dá predpokladať, že látka bude mať isté vlastnosti. Na základe toho sa dá aj predpokladať, že sa hodí na tú či onú aplikáciu. Zaujímavé je, že obyčajne platí: ak je materiál dobrý na sústruženie, je dobrý aj na implantáty do ľudského tela. Fungujú tam totiž podobné mechanizmy opotrebovania, korózie a namáhania. Aplikácia sa preto vždy odvádza od vlastností. Z toho vyplýva, že zdanlivo rôzne aplikácie majú spoločnú podstatu. Odpoveďou na vašu otázku je, že hranica medzi základným a aplikovaným výskumom nie je presná.

Každý výskum sa však končí až konkrétnym prenesením jeho výsledkov do výroby či do širšej praxe. Šéfovia priemyslu zvyknú obviňovať vedcov, že nevytvárajú, čo potrebujú.

Jedným z problémov je, že hovoríme rôznymi jazykmi. Priemyselníci to vidia tak, že dnes investujú korunu a zajtra by chceli mať dve. Vo výskume to tak nie je. Je dlhodobou záležitosťou. Môžeme to prirovnať k horskej lúke. Ak príde jar, začnú na nej kvitnúť kvety, ale neviete, kde ktorý vykvitne. Aj s výskumom je to tak. Robíte, robíte a zrazu sa objaví realizačná možnosť. Navyše, v priemyselnej sfére často prevláda názor, že veda je niečo ako samoobsluha. Priemyselník príde do vedeckej samoobsluhy, vyberie si niečo, čo považuje za dobré a na druhý deň bude najlepší výrobca vo svete. To však takisto nefunguje. Priemyselník musí mať víziu. Veľké európske a svetové priemyselné firmy ako Siemens či Bosch majú svoje vízie. Vedia, kde sa chcú dostať, majú názor, že o päť rokov by bolo dobré priviesť niečo na trh. Aby však nový druh výrobku priviezli na trh, potrebujú získať vedomosti. A tie si objednávajú v akademickom výskume. U nás to tak nefunguje. Podniky vidia spoluprácu v tom, že ak má výrobok nejakú vadu alebo vysokú kazovitosť, my máme zistiť príčinu. To však nie je výskum, to je služba bez vízie. Preto treba, aby priemysel aj u nás mal nejakú víziu, aby vedel vysvetliť, čo chce vyrábať o desať rokov. Potom mu veda môže pomôcť, ale ak chce niečo vyrábať zajtra, tak potom nemáme šancu poradiť mu.

A čo politici?

Politici majú niekedy skreslený pohľad na znalostnú ekonomiku. Myslia, že ak dnes dajú peniaze na vedu, o štyri roky bude naša krajina najprosperujúcejšou vo svete. Tak to však nefunguje, politici budú sklamaní, ak budú bilancovať. Preto musíme nájsť spoločnú reč.

Nepredstihuje niekedy veda až priveľmi prax?

Nemecká firma Daimler- Benz skúšala keramické ventily v štyroch tisíckach áut. Zistila, že sú výborné. Keď to vyšlo najavo, ceny kovových ventilov klesli a ihneď odrovnali keramické ventily. To je už trhová vojna, v ktorej ide o výrobky, a nie o vedomosti. Veda však zákonite musí byť nezávislá. Aj preto nemôže byť slúžkou priemyslu. Musí získať množstvo vedomostí, ktoré potom nejaká múdra hlava spojí a vymyslí, čo sa má vyrábať. Zoberme si uhlíkové nanotrúbky, ktoré sú teraz hitom. Zatiaľ však nemajú žiadne uplatnenie, ale celkom iste to príde. Som však presvedčený, že o päť-šesť rokov budú fungovať napríklad magnety na supravodivé nanotrúbky alebo príde na trh (sa vyrobí) niečo podobné.

Aj vy ste mali problém nájsť pre svoje patenty výrobcov. Rezné nástroje ste odskúšali v SGAC Turnov? Prečo tam?

So spoločnosťou SGAC Turnov spolupracujeme dlhodobo v rôznych oblastiach. Začala sa tam pripravovať aj výroba keramických rezných nožov. Podnik však musí presvedčiť odberateľov, prečo je nový výrobok lepší, aj keď sa mierne zvýši jeho cena. To sa stalo problémom našich rezných nástrojov v SGAC Turnov, ktorý nenašiel na naše dobré nástroje odber a dnes ich ani sériovo nevyrába. V tomto smere sa vzájomná spolupráca utlmila, hoci pokračujeme v nej v iných smeroch. Dnes spolupracujeme s nemeckou firmou Zeramtech, čo je jeden z najväčších európskych výrobcov rezných nástrojov. Firma mala ochotu čiastočne zmeniť výrobu a pracovať na našom type rezných nástrojov, ktoré podľa mňa majú budúcnosť. Je to teda do istej miery dané tiež možnosťami a kapacitou firmy, s ktorou spolupracujete. Veľké firmy, ktoré majú aj svoj vlastný výskum, si takúto zmenu môžu dovoliť. Ak však spolupracujete s malou, či dokonca ,,garážovou“ firmou, tak je problém s financovaním zmeny. Navyše, aj keď urobíte funkčný prototyp výrobku v laboratóriu, krok od laboratória k prevádzkovej výrobe je veľmi zložitý, stojí veľa peňazí a navyše je rizikový, lebo to, čo funguje v laboratóriu, nemusí fungovať vo výrobe. Preto musí byť kapitál schopný ísť do rizika. To si môžu dovoliť veľké firmy, alebo firmy, ktoré podporuje štát tým, že im na novú výrobu poskytne dajme tomu 70 percent kapitálu a jej zavedenie stojí firmu len 30 percent. To nám zatiaľ chýba v podobe technologických parkov a technologických inkubátorov. Ich výhodou je, že tam môže robiť len ten, kto prichádza s nejakým inovatívnym výrobkom. Dostane na to podporu, neplatí dane alebo mu postavia budovu, získa investičný projekt v pomere 70 ku 30 percent kapitálu a to stačí.

USA sú výrazne v popredí v množstve zrealizovaných výsledkov výskumu, najmä vďaka skráteniu času od nápadu k realizácií. Koľko trvá tento proces u nás – rok či tri? A vlastne od ktorého momentu ho treba začať rátať?

USA sú nielen v porovnaní s Európskou úniou, ale aj s Japonskom na špici v realizácii nápadov. Je to preto, že si dlhodobo na to vytvárajú podmienky. Prvou je sťahovanie mozgov z celého sveta, vďaka neporovnateľne lepším podmienkam. Plat profesora je v USA oveľa lepší než plat profesora v Nemecku, hoci ten sa nedá porovnať s platom profesora na Slovensku. Majú tiež vypracovaný systém na prijímanie zahraničných študentov a doktorandov, ktorým poskytujú množstvo štipendií, takže získavajú tých najkvalitnejších. Druhou vecou je, že vedci majú absolútnu voľnosť a obrovské množstvo finančných zdrojov na výskum. A to nielen štátnych. Každý, kto má záujem niečo robiť, ich môže získať. U nás sa často hovorí o spin-off podnikoch, lenže na to nemáme legislatívu. Spin–off (odstredivý) podnik funguje tak, že ak výskumný tím na univerzitnom či výskumnom pracovisku zistí, že má nejakú myšlienku, založí si podnik za čiastočnej podpory univerzity, štátu či iných zdrojov. Ak sa v ňom prekročí hranica medzi laboratórnymi prototypmi a výrobou, tak sa odstredí a začne fungovať samostatne. Každý profesor má viacero firiem, kde zužitkováva výsledky svojho výskumu. Časť z profitu dostáva síce univerzita, ale väčšinu profesor a jeho spolupracovníci, čo ich motivuje. Treťou vecou je, že v USA je množstvo firiem, ktoré majú už spomínanú víziu. Preto iniciujú, čo chcú skúmať. Tým sú podniky nastavené tak, aby celú cestu od laboratória do výroby mohli stihnúť povedzme za jeden rok. Európska únia tvrdí, že to trvá tri roky, moje skúsenosti z Nemecka sú však také, že aj viac. Preto podľa mňa Európska únia zaostáva. O nás nemožno vôbec hovoriť, lebo neexistuje žiadna schéma na podporu vedcov a rizikového kapitálu a navyše, priemysel nemá víziu. Preto nás čaká ešte dlhá cesta a veľa práce.

Už dlhší čas presadzujete myšlienku sústredenia síl materiálového výskumu do jedného centra, čoho výsledkom je aj to, že na vašom ústave takéto integrované centrum už máte. Čo to prináša?

Materiálový výskum je drahý. Ťažko si predstaviť, že každá výskumná skupina bude mať všetky prístroje. Napríklad, vysoko rozlišovací elektrónový mikroskop, ktorý na Slovensku doteraz nemáme, stojí v lepšom prevedení sto miliónov korún. To presahuje hranice každej univerzity i celej akadémie. Treba to riešiť spoločne na národnej úrovni, tým, že Slovensko bude mať aspoň jeden. Ak máme 50 skupín, ktoré by mohli tento mikroskop používať, ak by niekto dal sto miliónov korún na jeho kúpu, tak to vyjde po dvoch miliónov na každú. A za dva milióny si nikto toho veľa nekúpi. Preto sme sa v rámci akadémie rozhodli založiť Technologický inštitút. Mimochodom, úloha pomáhať členským štátom vo vybudovaní technologických inštitútov je obsiahnutá aj v 7. rámcovom pláne Európskej únie. Náš Technologický inštitút má byť špecializovaná organizácia, ktorá bude administratívne obhospodarovať drahé prístroje. Jednotlivé skupiny zo zatiaľ 12 ústavov akadémie by participovali na ich využívaní. Technologický inštitút by mal slúžiť aj na získavanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov, lebo Slovensko má často problém, že peniaze sú na účtoch, ale nemáme schémy, ako ich zmysluplne použiť. Výsledkom by malo byť slušnejšie vybavenie prístrojmi tak, že budeme schopní konkurencie minimálne v Európe.

Slovensko sa stáva veľmocou v produkcii automobilov. Ako pociťuje veda rozmach moderného automobilového priemyslu?

Slovensko tým, že sa rozhodlo pre automobilový priemysel, má určenú jednu prioritu výskumu, ktorým je materiálový výskum. Paleta materiálov, ktoré sa v automobilovom priemysle používajú, je obrovská. Od kovových zliatin, cez ľahké kovové konštrukcie, polyméry, plasty až po keramické výrobky. Tendenciou je zvyšovať podiel keramických výrobkov na motore až na 50 percent, lebo bude fungovať lepšie, bude ekologický a bude mať vyššiu účinnosť. Súčasná štátna koncepcia to aj predpokladá. Navyše, aj keď po desiatich rokoch odídu automobilky tam, kde bude lacnejšia pracovná sila, zostane množstvo malých firiem, ktoré sa nebudú nikde sťahovať. Pokiaľ tých desať rokov, ktoré máme k dispozícii, nezužitkujeme a nezabezpečíme, aby tieto firmy v čase odchodu automobiliek boli natoľko schopné a inovatívne, že už budú stáť na vlastných nohách, s vlastnou výrobou podobnou pôvodnej a s vysokou pridanou hodnotu, budeme mať problém. Preto sa v najbližších desiatich rokoch musí stať spolupráca medzi akademickou obcou a priemyslom čo najužšou. Preto potrebujeme technologické parky a finančnú štátnu podporu na rizikový kapitál.

Pripravil MARIÁN BABIC

Zdieľaj článok
 
Hodnotenie: 1,46
Príspevok na titulke

Vyberte článok na titulku kliknutím na linku

 

www.brigada.sk - brigády, brigáda, práca, zamestnanie www.najdes.sk - katalóg, portál, vyhľadávač www.equark.sk - veda, výskum, technika www.uvery.sk - úvery, pôžičky, hypotéky www.elearning.sk - elearning, LMS, vzdelávanie, kurzy, elektronické vzdelávanie www.globaloffice.sk - registračné sídlo, virtuálna adresa a kancelária www.globalhosting.sk - domény, doména, webhosting, hosting www.globalweb.sk - CMS, WCMS, redakčný systém, publikačný systém www.globalshop.sk - internetový obchod, eshop, e-commerce Global Services Slovakia s.r.o. - www.gsgroup.sk, informačné systémy, portálové riešenia, intranety, web dizajn

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.