Chcel by som zistiť, čo vytvára tmavú hmotu
13.8.2008 11:07:14 | * q| Počet zobrazení: 2497x
Hovoríme s nositeľom Nobelovej ceny za fyziku Douglasom Deanom Osheroffom Douglas Dean Osheroff získal v roku 1996 Nobelovu cenu za fyziku spolu s Davidom D. Leem a Robertom C. Richardsonom za objav supertekutej fázy 3H. Výskum robili v rokoch 1971 – 1972, teda v čase, keď Osheroff bol ešte len doktorand, no jeho výsledok bol natoľko závažný, že mu s odstupom 25 rokov priniesol najvyššie vedecké ocenenie.
Zaujímali ste sa o fyziku na základnej škole?
Keď som mal asi šesť rokov, začal som ničiť svoje hračky, aby som z nich dostal elektrické motorčeky. Keď som mal desať rokov, zistil som, že ak pripojím cievku k batérii a rozpojím drôty, kopne ma to. Potom som obalil batériu a cievku hrubou látkou a priniesol to do školy tak, že z toho trčali iba dva drôty. Ak niekto spojil oba konce, začal obvodom prechádzať prúd a okolo cievky vznikalo magnetické pole. Keď sa konce oddelili, magnetické pole sa narušilo a jeho zmena vyvolala vznik vysokého napätia, ktoré spôsobilo dotyčnému elektrický šok. V škole sme sa ale prakticky nič o vede neučili.
O ktorú oblasť ste sa najviac zaujímali?
Hlavne o elektrinu a magnetizmus.
Za ktorý objav ste získali Nobelovu cenu?
Ako študent na Cornellovej univerzite som objavil tri supratekuté fázy kvapalného hélia-3 pri teplotách medzi 0,0025 K a 0,0009 K. Sú veľmi podobné stavu supravodiča, tu však atómy 3He zohrávajú podobnú úlohu ako vodiče pri supravodivosti. Boli to prvé netradičné BCS stavy, v ktorých Cooperove páry vytvárajúce vlnovú funkciu kondenzátu majú vnútornú štruktúru. BCS je skratkou mien troch vedcov (Bardeen, Cooper a Schrieffer), ktorí sú autormi teórie supravodivosti.
Ako dlho ste na tomto objave pracovali?
Od prvého zistenia až po publikovanie záverečnej práce ubehlo asi sedem mesiacov. Stále však supratekutosť hélia študujem, aj keď nie celý čas.
Boli ste ocenením prekvapení?
Áno. Vôbec sme nemysleli na Nobelovu cenu, keď sme robili tú prácu a uplynulo odvtedy už 24 rokov. Myslím, že väčšiu zásluhu na ocenení majú tí, ktorí strávili roky štúdiom supratekutých stavov a tie sa hlavne vďaka nim stali dôležitou oblasťou výskumu vo fyzike.
Ak by ste si mohli znova vybrať odbor, bola by to fyzika?
Myslím, že odpoveď by mala byť „áno“, ale nie som si istý, či by som sa vybral cestou fyziky nízkych teplôt. Možno by som sa venoval astrofyzike.
Na čom v súčasnosti pracujete?
Skúmam, ako prítomnosť prímesí mení supratekutý stav v porovnaní so stavom v čistom 3He. Trochu sa to podobá na výskum supravodičov pri vyšších teplotách. Tiež študujem vlastnosti skiel pri veľmi nízkych teplotách.
Ktorý fyzikálny problém by ste chceli vyriešiť?
Myslím, že by bolo úžasné vedieť, čo vytvára tmavú hmotu. Tá totiž dominuje vo vesmíre nad hmotou, ktorú dokážeme vidieť. Tmavá energia je tiež zaujímavá, ale skúmať ju bude asi oveľa ťažšie.
S ktorým z už nežijúcich slávnych fyzikov by ste sa chceli stretnúť a prečo?
Myslím, že by bolo zaujímavé porozprávať sa s Heikom Kamerlingh-Onnesom, ktorý objavil supravodivosť a prvýkrát skvapalnil hélium (4He), čím otvoril novú epochu vo vývoji fyzikálneho poznania. Veľmi si vážim svoje stretnutia s mnohými veľkými fyzikmi ako Richard Feynman, všetci traja z BCS, Linus Pauling, Peter Kapica (ukázal, že tekuté hélium 4He má nevyhnutne nulovú viskozitu), Hans Bethe a mnoho ďalších.
Chceli by ste letieť na Mesiac alebo Mars?
Myslím, že netreba, aby to niekto robil. A vyslanie človeka na Mars by stálo obrovské množstvo peňazí, ktoré by sa dali využiť na riešenie problému globálneho otepľovania alebo na iné vedecké výskumy.