Don´t worry, be happy - a žite dlhšie

|

Najnovší výskum dokázal, že pocit šťastia vám môže pridať niekoľko rokov života.

„Šťastie nelieči, šťastia chráni pred chorobami,“ povedal Ruut Veenhoven z Rotterdamskej univerzity. Po skúmaní 30 štúdií z celého sveta, ktoré trvali od jedného do 60 rokov povedal, že šťastie súvisí s dlhovekosťou rovnako úzko ako fajčenie. Pocit šťastia môže podľa jeho slov predĺžiť život o 7,5 až 10 rokov.

Zistenia prinášajú nový diel do skladačky, ktorú zostavujú vedci po celom svete hľadajúci odpoveď na otázku, kedy sme šťastní a prečo nie sú ľudia v rozvinutých krajinách plných blahobytu spokojnejší.

Kým v minulosti, to bola téma pre poetov a filozofov, v posledných rokoch sa šťastím zaoberali seriózne vedecké výskumy z oblasti ekonómie.

„Myšlienka, že existuje stav nazývaný šťastie a že môžeme zistiť ako sa prejavuje a merať ho, je podvratná,“ povedal v roku 2007 vo svojej knihe ekonóm Bill McKibben. „Dovoľuje ekonómom rozmýšľať o živote vo vznešenejších pojmoch a nepýtať sa ´Čo si kúpil?´ ale ´Je tvoj život dobrý?´.“

Rast materiálneho blahobytu podľa výskumov pri kúpnej sile 10 000 dolárov ročne na osobu pridáva k pocitu šťastia len veľmi málo. Šťastie je však možné zväčšiť priateľstvom a spoločenstvom ľudí, rovnako ako aj väčšími sociálnymi faktormi ako sloboda, demokracia, efektívne úrady alebo vláda práva.

Ekonómovia z viac ako 100 krajín od Bhutánu po USA a Austráliu sa dnes snažia zahrnúť indikátory „šťastia“ (nový druh indexu kvality života) do merania ekonomického rastu.

Šťastie je podľa odborníkov vo všeobecnosti chápané ako „celková spokojnosť so životom“, inými slovami ako najlepší stav mysle, aký dokáže opýtaná osoba definovať.

Veenhoven zistil, že hoci šťastie niektorým pacientom chorým na rakovinu pomohlo predĺžiť život, vo všeobecnosti nepomáha tým, ktorý ležia na smrteľnej posteli. Zdravých ľudí však chráni pred chorobami a tak im život predlžuje.

Šťastní ľudia viac sledovali svoju hmotnosť, boli citlivejší na symptómy chorôb, dávali si väčší pozor na fajčenie a pitie alkoholu a celkovo žili zdravšie. Boli tiež aktívnejší, otvorenejší svetu, sebavedomejší, robili lepšie rozhodnutia a mali lepšie sociálne kontakty.

„Už dlho vieme, že šťastie ovplyvňuje fyzické zdravie, nevieme ale ako presne,“ povedal Veenhoven. „Chronický smútok vyvoláva množstvo fyzických reakcií, ktoré pri dlhodobom trvaní vedú k zvýšeniu krvného tlaku a zníženiu obranyschopnosti organizmu.“

Zistenia podľa Veenhovena otvorili nové obzory pre verejné zdravie. Vlády by sa mali snažiť učiť ľudí žiť zdravo, pomáhať rozvíjať schopnosť užívať si život, robiť dobré rozhodnutia a vidieť zmysel života.

„Ak sa necítime dobre, vyhľadáme lekára, ak sme nešťastní, všeobecný lekár neexistuje. Nemáme návod na šťastie. Je to značný nedostatok moderného trhu, pretože na svete žije veľa ľudí, ktorí cítia, že by mohli byť šťastnejší.“

originál článku