ELEARNING.SK | PR SPRÁVY | GSGROUP | NAJDES.SK | BRIGÁDY, PRÁCA | GLOBALOFFICE.SK | REGISTRAČNÉ VIRTUÁlNE SÍDLO FIRMY | MINCE | CMS | ESHOP | TESTIVA
Prihlásenie:
>Staňte sa redaktorom eQuark.sk

eQuark.sk

Anketa

Ak by ste o tom mohli rozhodnúť práve vy, zaradili by ste Pluto opäť medzi planéty?

Quark

Ktoré jedovaté zvieratá žijú v našej prírode?

15.8.2008 10:03:40 | * q
| Počet zobrazení: 3500x

Odpovedá Ing. Miroslav SANIGA, CSc.
Výskumná stanica ÚEL SAV, Staré Hory

 

V zátišiach prírody, ale aj v intraviláne dedín a miest, môže človek prísť do styku s jedovatými živočíchmi. Mnoho druhov, u nás obzvlášť z veľkého kmeňa článkonožcov, má jedové žľazy. Tieto žľazy vedno s rozličnými „prídavnými zariadeniami“ (ostne, žihadlá, zuby) slúžia živočíchom prevažne na získavanie potravy, teda na spacifikovanie koristi, v menšej miere však aj na vlastnú obranu.
Typickým a všeobecne známym jedovatým živočíchom je vretenica severná (Vipera berus). Tento zástupca hadov obýva rozličné stanovištia – mokrade a brehy riek, výslnné stráne a rúbaniská, lúky nad hornou hranicou lesa, ale aj prostredie nebotyčných skál. Najmä pri zbere liečivých rastlín a lesných plodov je potrebná zvýšená opatrnosť. Pri uštipnutí vretenicou treba bezodkladne poskytnúť postihnutej osobe prvú pomoc a vyhľadať najbližšieho lekára. Prvá pomoc spočíva v narezaní vpichov po zuboch vretenice tak, aby rez zasahoval do hĺbky 3 mm a krvácal. Časť jedu treba vysať ústami. Tento záchranný úkon nie je vôbec nebezpečný, pretože množstvo jedu, ktoré sa dostane do slín, je nepatrné. Sliny vypľujeme. Narezané miesto vyplachujeme slabým roztokom hypermangánu alebo peroxidu vodíka, aby sa jed vyplavoval. Postihnutému nesmieme podávať alkohol. Špecifický účinok proti hadiemu jedu má iba použitie špeciálneho antiséra. Pri neliečenom uštipnutí vretenicou sa v podmienkach strednej Európy uvádza úmrtnosť 1 – 3 percentá. Had uštipne, len keď sa cíti byť ohrozený alebo keď sa naň stúpi. Pokiaľ môže, človeku sa vretenica vyhýba.
Jedové žľazy so „zariadením“ na narušenie kože majú aj niektoré rody a druhy blanokrídlovcov (Hymenoptera). Z nich najnebezpečnejšie sú sršne (Vespa), osy (Vespula) a včely (Apis). Ak uštipnú do ústnej dutiny, najmä do citlivého jazyka pri pití nejakého sladkého nápoja, treba ihneď vyhľadať odbornú lekársku pomoc.
V zátišiach našej prírody žijú aj iné jedovaté článkonožce, ktoré majú pri jedových žľazách bodavé tŕne (škorpióny) alebo zraňujúce hryzadlá (stonožky). Nebezpečenstvo hrozí aj od chlpatých húseníc, ktoré svojimi chlpmi, často obsahujúcimi jed, môžu vyvolávať zápaly kože a spôsobiť vážne alergické reakcie. Patria sem najmä húsenice rozličných druhov babôčok a mníšok.
Aj pri pichnutí a cicaní hmyzu a roztočov sa dostávajú do ranky jedovaté látky nachádzajúce sa v ich slinách, čo vyvoláva lokálne reakcie na cicanie komárov, mušiek, bĺch, kliešťov a iných článkonožcov. Účinok slín má v prvom rade zabrániť zrážaniu krvi počas cicania jemnou kapilárou ústneho ústrojenstva článkonožcov. Ako ochrana pred dotieravým cicavým hmyzom sa odporúča používať rozličné repelenty, ktoré hmyz odpudzujú.
Inú veľkú skupinu jedovatých živočíchov predstavujú druhy, ktoré nemajú osobitnú „výbavu“ na zraňovanie kože v podobe žihadiel, zubov či ostňov. Jedovatosť týchto živočíchov je podmienená chemizmom ich tela.
Viaceré druhy, v našej prírode medzi ne patria predovšetkým článkonožce, môžu vypúšťať alebo vystrekovať hemolymfu alebo obsah niektorých jedových žliaz, ktoré pôsobia na teplokrvné stavovce jedovato. Patria k nim niektoré druhy našich chrobákov (napr. drobčíky z rodu Paederus), mnohonôžky a húsenice. Mnohonôžka cez póry na svojom tele rozstrekuje v prípade nebezpečenstva po okolí kyanid. Húsenice vidlochvostov (Papilio, Iphiclides) majú pri napadnutí schopnosť „vypotiť“ látku s odpudzujúcim zápachom. Túto „výsadu“ si húsenice udržiavajú až do dospelosti tohto vývinového štádia. Keď sa nahlúčia niekde pri potravinovom zdroji vo väčšom množstve, v ohrození môžu za pomoci tejto chemickej zbrane vytvoriť okolo seba hustý závoj hmly, ktorý ich môže ochrániť pred potenciálnym predátorom. Iné druhy živočíchov sa môžu obsahom a biochemickou skladbou svojich orgánov prejaviť jedovato až po požití inými zvieratami, alebo človekom. Do tejto skupiny patria v našich zemepisných šírkach napríklad chrobáky z čeľade májkovitých (Meloidae), ktoré obsahujú prudký jed kantaridín, ako aj chrobáky z čeľade lienkovitých (Coccinellidae).
Strelčeky (Brachynchus explodens) nazvali podľa praskavého zvuku, ktorý vydávajú pri podráždení. Uvoľňujú pritom až päťdesiat páliacich chemických „sálv“ z „výstroja“ umiestneného na konci bruška. Útočníka odoženie od strelčeka nepríjemná príchuť, či až slabé pálenie. Strelčeky si vytvárajú zásobu chemických komponentov, ktoré potrebujú na výrobu „streliva“. Keď sa ocitnú v strese, vytláčajú tekutiny z dutiniek v tele do hrubostennej a voči teplu odolnej komôrky v brušku. Tu dôjde k prudkej chemickej reakcii, pri ktorej sa tekutiny premenia na plyny a vodu. V komôrke tak vznikne tlak, ktorý vystrekuje chemikálie sériou rýchlych výstrelov na potenciálneho votrelca. Ak strelčeka niečo vyprovokuje k obrannému útoku, vypáli na útočníka žeravý „koktail“. Z „delovej veže“ na konci bruška, ktorá pozostáva z päťdesiatich dýz, vytryskne dráždivá para s teplotou bodu varu, ktorá protivníka doslova obarí.
Známe sú aj otravy človeka po požití niektorých jedovatých rýb, predovšetkým zo subtropických a tropických oblastí. Tieto môžu vyvolať nezriedka smrteľné otravy. Z našich druhov rýb sú jedovaté v období neresenia lieň (Tinca), mrena (Barbus) a pleskáč (Abramis).
Aj mloky (Triturs) a salamandry (Salamandra) majú vo svojich kožných žľazách jedy pôsobiace na srdcovú a nervovú činnosť pokusných živočíchov. Ropuchy (Bufo) a kunky (Bombina) vylučujú zo svojich kožných žliaz jedovatú tekutinu vyvolávajúcu lokálny zápal postihnutého miesta. Ropuchy majú aj za očami zoskupené jedové (parotické) žľazy.
Množstvo rozmanitých živočíšnych jedov má dva účely – dostať lovenú korisť do stavu, keď ju možno skonzumovať bez toho, aby sa s ňou musel zvádzať súboj a odstrašiť nepriateľa pred jeho útokom. Na súši sú jedy zbraňou predovšetkým málo pohyblivých plazov, obojživelníkov a hmyzu. Avšak aj niektoré druhy krtov (Talpa), bielozúbok (Crocidura) a piskorov (Sorex) vstrekujú do tela svojich obetí jedovaté sliny, keď do nej zahryznú.

Zdieľaj článok
 
Hodnotenie: 1,92
Príspevok na titulke

Vyberte článok na titulku kliknutím na linku

 

www.brigada.sk - brigády, brigáda, práca, zamestnanie www.najdes.sk - katalóg, portál, vyhľadávač www.equark.sk - veda, výskum, technika www.uvery.sk - úvery, pôžičky, hypotéky www.elearning.sk - elearning, LMS, vzdelávanie, kurzy, elektronické vzdelávanie www.globaloffice.sk - registračné sídlo, virtuálna adresa a kancelária www.globalhosting.sk - domény, doména, webhosting, hosting www.globalweb.sk - CMS, WCMS, redakčný systém, publikačný systém www.globalshop.sk - internetový obchod, eshop, e-commerce Global Services Slovakia s.r.o. - www.gsgroup.sk, informačné systémy, portálové riešenia, intranety, web dizajn

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.