ELEARNING.SK | PR SPRÁVY | GSGROUP | NAJDES.SK | BRIGÁDY, PRÁCA | GLOBALOFFICE.SK | REGISTRAČNÉ VIRTUÁlNE SÍDLO FIRMY | MINCE | CMS | ESHOP | TESTIVA
Prihlásenie:
>Staňte sa redaktorom eQuark.sk

eQuark.sk

Anketa

Ak by ste o tom mohli rozhodnúť práve vy, zaradili by ste Pluto opäť medzi planéty?

Quark

Úspechy v zahraničí, nezáujem doma

20.1.2007 12:59:02 | Redakcia portálu
| Počet zobrazení: 2261x

Hovoríme s Ing. Ladislavom Hluchým, CSc., riaditeľom Ústavu informatiky SAV

Automatizácia, kybernetika, umelá inteligencia, robotika, informatika a informačné technológie patria medzi mladé, avšak veľmi rýchlo sa rozvíjajúce vedecké oblasti. Prvé vedecké pracovisko v tejto oblasti na pôde Slovenskej akadémie vied vzniklo pred päťdesiatimi rokmi pod názvom Laboratórium teoretickej a aplikovanej mechaniky. Dnes je z neho Ústav informatiky SAV. O jeho činnosti hovoríme s riaditeľom Ing. Ladislavom Hluchým, CSc.

Ústav informatiky SAV dosiahol mnohé významné výsledky. Ktoré z obdobia do roku 1989 oceňujete najviac? 

Náš ústav sa už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia stal uznávanou organizáciou vo sfére kybernetiky a počítačovej vedy. Tento trend pokračoval aj v ďalších troch desaťročiach, hoci podmienky na našu činnosť boli mimoriadne ťažké v dôsledku embarga uvaleného na informácie a vývoz strojov a zariadení z tejto oblasti do niekdajšieho východného bloku.
Koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia bolo jedným z našich najdôležitejších výsledkov vyvinutie 16-bitového číslicového riadiaceho počítača RRP-16 s príslušným programovým vybavením. Tento počítač našiel široké uplatnenie pri riadení chemických a energetických procesov, na ktoré pracovníci ústavu vypracovali modely a riadiace systémy.
Za druhý najvýznamnejší výsledok považujem návrh a realizáciu riadiaceho mikropočítača SM 50/50. Bol základným prvkom modulárneho adaptívneho riadiaceho systému MARS 1, ktorý sa úspešne použil na riadenie zváracieho robota OJ 10. V prvej polovici osemdesiatych rokov minulého storočia sme v ústave vyvinuli vizuálny systém SM 54/30 určený na spracovanie obrazu. Používal sa na priemyselné aplikácie v reálnom čase najmä pri výrobe obuvi ako robotika, triedenie a kontrola kvality. V danom čase sa mohol porovnávať v kvalite i parametroch so vzorovým systémom tejto triedy vo svete, ktorý vyvinuli v USA.
V osemdesiatych rokoch minulého storočia vznikol aj prvý počítač novej generácie problémovo orientovaných výpočtových systémov. Išlo o asociatívny počítač PPS SIMD, ktorý reprezentoval výkonné počítanie na báze paralelných procesov. Aj keď vzhľadom na vtedajšiu informačnú a technologickú blokádu bol jeho hardvér trochu komplikovaný, z hľadiska filozofie patril medzi moderné počítače. Súčasťou celého projektu bol aj mikroprocesorový systém SNK na báze 32-bitového procesora architektúry RISC.

Po roku 1989 sa začala situácia meniť. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia prišli nové úlohy i nové výsledky. 

Postupne sa oslabovalo embargo na moderné technológie, ktoré sa skončilo v roku 1993. Tým sme mali prístup k novým technológiám i novým informáciám. Preto niektoré výskumné smery, ktoré neboli také perspektívne ako v prípade embarga, sa skončili. Došlo k zmene orientácie ústavu smerom na európsky výskumný priestor, pričom sa výskumné úlohy riešili najmä v rámci medzinárodných grantov.
V deväťdesiatych rokoch minulého storočia možno za najzaujímavejšie považovať výsledky v zahraničných projektoch ako PECO, COPERNICUS a Esprit, kde sme sa zapojili do medzinárodných projektov. V oblasti paralelného spracovania a distribuovania informácií to bol systém nástrojov pre klastrové počítanie, čím sa myslí prostredie postavené na vysokovýkonných osobných počítačoch. Druhou oblasťou boli návrhy integrovaných obvodov metód na diagnostikovanie zložitejších digitálnych systémov. V oblasti informačno-riadiacich systémov sa pokračovalo v modelovaní riadiacich systémov pre flexibilnú výrobu.

Tým sa dostávame do terajšieho desaťročia, teda do súčasnosti, kde sú opäť nové podmienky. V čom je najvýraznejší posun? 

Od roku 2000 sa Ústav informatiky SAV úspešne zapojil do projektov 5. rámcového programu (5RP) Európskej komisie a v súčasnosti 6. rámcového programu (6RP) Európskej komisie. Najlepšie výsledky sa dosiahli v projekte CROSSGRID, ktorý vyhlásili za najlepší projekt v rámci 5RP v gridovej výskumnej priorite. Ústav sa zaradil medzi päť najúspešnejších výskumných organizácií v gridovo orientovaných aplikáciách v Európe. Teší nás, že práve v roku 50. výročia založenia ústavu sa nám podarilo získať ďalšie tri projekty 6RP – EGEE-II, Int-Eu-Grid a DEGREE.

Čoraz častejšie spomínate pojem grid. Vysvetlime si ho najskôr. 

Ide o technológie na vysokovýkonné počítanie. Aj keď počítače majú čoraz väčšiu výpočtovú kapacitu, databázy a dátové úložiská predsa len na riešenie mnohých, najmä vedeckých úloh vždy nestačia. Navyše nie je ich veľa. Preto riešením je využiť vysokorýchlostnú sieť internetu a pospájať veľké množstvo osobných počítačov. Vznikne tak akýsi virtuálny superpočítač, ktorý si už poradí s mnohými vedeckými problémami. Navyše je schopný pracovať 24 hodín a 7 dní v týždni. Výhodnosť tohto riešenia si uvedomili mnohé štáty i Európska únia. Z jej iniciatívy sa v rámci 5. rámcového programu začal projekt EGEE I (Enabling Grids for E-sciencE), na ktorý v 6RP nadviazal EGEE II. Je to v súčasnosti najväčší projekt na sprístupnenie virtuálnych počítačových pracovísk pre elektronickú vedu. Sústreďuje počítačové zdroje 27 štátov a 70 organizácií Európy, ale aj Ázie a Ameriky, a tak vytvára obrovské počítačové prostredie s vyše 20 000 počítačmi, ktoré majú asi 10 petabytov pamäte. Odhadujem, že v budúcom roku by v tomto gridovom prostredí malo byť 50 000 počítačov,

Zo Slovenska je súčasťou projektu EGEE Ústav informatiky SAV. 

Sme nielen súčasťou projektu EGEE, ale aj jedným z jeho pilierov. Napríklad koordinujeme konzorcium na projekt gridových technológií, v ktorom je zapojených desať excelentných pracovísk z celej Európy. Ústav bol tiež ideologickým tvorcom novej filozofie znalostného spracovania v gridových infraštruktúrach. Tento projekt sa presadil v Európskej komisii v rámci IST programu 6RP. V októbri projekt prešiel druhou úspešnou recenziou. Znamenal prielom v oblasti nových technológií v gridoch, čím už viac-menej načrel do 7RP v oblasti služobne orientovaných znalostných nástrojov.

Prostredníctvom gridovej infraštruktúry ste sa na jar podieľali na rýchlom vyhľadaní zlúčenín schopných blokovať činnosť jedného z enzýmov na povrchu chrípkového vírusu vtáčej chrípky H5N1. Ako sa postupovalo a aký bol výsledok? 

Vtáčia chrípka je veľmi zložitý problém aj z pohľadu informatiky. Veď treba rýchlo vyhľadávať zlúčeniny, ktoré by mohli byť zložkami účinného lieku. Experimenty v laboratóriách by trvali veľmi dlho. Preto je najlepšie využiť počítačovú simuláciu vtáčej chrípky, a na to je vhodné práve gridové počítačové prostredie, lebo v ňom sa dajú robiť rôzne varianty. Počas spomínaného experimentu išlo o rýchle vyhľadávanie zlúčením schopných blokovať činnosť jedného z enzýmov na povrchu vírusu vtáčej chrípky H5N1. Za štyri týždne sme na základe príslušných výskumných laboratórií analyzovali v gridovej sieti 2 000 počítačov 300 000 možných zložiek liekov, čím sme výrazne zúžili počet tých, ktoré by sa dali použiť. Ak by to robil jeden počítač, celý proces by trval až 100 rokov.

Nejde však len o biomedicínu, lebo gridové riešenia môžu využívať aj iné vedné odbory.  

Sústreďujeme sa na výpočtový grid pre veľký hadrónový urýchľovač častíc, ktorý sa buduje v rámci organizácie CERN v Ženeve. Zúčastňujú sa na ňom mnohé európske organizácie, ktoré sa zaoberajú fyzikou vysokých energií.. Cieľom je, aby sa predtým, než sa spustia reálne experimenty, vopred simulovali ich vlastnosti. Musím však spomenúť tiež oblasť nanotechnológií, kde sa zúčastňujeme na dvoch projektoch typu STREP a IP , ktoré prinášajú návrh nových technológií a prvkov. Na základe dlhodobého výskumu sme dosiahli aj dobré výsledky v oblasti spracovania slovenského jazyka, čo už obyvatelia môžu zistiť prostredníctvom prevodu informácií z textovej do hlasovej podoby v rámci telekomunikačných služieb. Ďalším výsledkom bol projekt Pellucid určený v rámci elektronizácie verejnej správy na optimalizáciu administratívnych procesov mestských častí pri spracovaní rôznych dokumentácií a projektov.

Ďalšou, nepochybne pre občanov atraktívnou oblasťou, je využitie gridových technológií na simulácie prírodných a priemyselných katastrof. V tomto smere ste dospeli ku konkrétnym výsledkom, ktoré sú zrozumiteľné širokému okruhu ľudí. 

Už v 5RP sme sa zúčastnili na realizácií projektu CROSSGRID, cieľom ktorého bol vývoj gridového prostredia na interaktívne aplikácie. Spolu so Slovenským hydrometeorologickým ústavom sme zodpovedali za vývoj prototypu predpovedania povodní v distribuovanom gridovom prostredí. Urobili sme pritom adaptáciu meteorologických, hydrometeorologických a hydraulických modelov do prostredia gridu. Výsledkom jednotlivých simulácií sú zrážky, prietoky rieky, rýchlosť a výška vody v zaplavenej oblasti. Projekt CROSSGRID nadviazal na výsledky projektu ANFAS, kde išlo o fúziu údajov na rozbor povodní a podporu rozhodovania. Výsledky získané počas riešenia tohto projektu sme overovali a predstavili na pilotnom území rieky Váh v úseku medzi Hričovom a Nosicami, kde sme simulovali aj niekoľko scenárov možných vplyvov stavanej diaľnice na povodňovú situáciu v okolitých obciach a mestách. Cieľ je pritom jasný. Pri povodňových situáciách treba rýchlo reagovať, a preto treba zapojiť dostatok počítačových zdrojov, ktoré umožnia dostať sa blízko reálneho času, aby nás voda nepredbehla.

To však nebola jediná účasť ústavu na riešení problémov životného prostredia. 

So súkromnou firmou MicroStep-MIS sledujeme šírenie nečistôt v ovzduší, kde je veľmi zaujímavá oblasť šírenia sa rádioaktívnych častíc počas nehôd v jadrových elektrárňach. Cieľom je vidieť, ako sa pri konkrétnej meteorologickej predpovedi môžu šíriť jednotlivé nečistoty do ovzdušia a ako môžu ovplyvňovať zdravie ľudí. S Výskumným ústavom pôdy a pôdoznalectva sa pripravujeme aj na oblasť klimatických predpovedí do budúcnosti. Na ústave sa zaoberáme zatiaľ bez gridového prostredia výskumom a vývojom simulácie šírenia ohňa v lesoch. Rekonštrukcia takýchto ohňov je veľmi dôležitá, aby sa mohli robiť rýchle závery, ak by sa podobná simulovaná udalosť zopakovala. Podali sme tiež projekt na simuláciu šírenia ohňa v tuneloch, čo je zložitý matematický aj informatický problém.

Čomu sa okrem gridových sietí ešte venujete?  

Je to manažment znalostí pre rôzne oblasti pri získavaní informácií z internetu. Jedným z takýchto projektov je projekt pod kódovým označením NAZOU v rámci Štátneho programu výskumu a vývoja v oblasti budovania informačnej spoločnosti, kde vznikajú nástroje, ktoré na základe pokrokových mechanizmov dokážu informácie spracúvať, organizovať, aktualizovať. Nástroje sa testujú na aplikácii vyhľadávania pracovných príležitostí na Slovensku a v Európe tak, aby sa občan mohol orientovať čo najjednoduchším spôsobom a našiel najlepšie pracovné miesto, ktoré môže získať. Spomeniem aj projekt Raport, ktorý robíme v spolupráci s Národnou akadémiou obrany SR a s Fakultou informatiky a informačných technológií STU. Snažíme sa ním vytvoriť znalostný systém na prípravu bojových cvičení na základe skúseností z predchádzajúcich, čo by malo veliteľom pomôcť pripraviť ďalšie cvičenie čo najoptimálnejšie.

Aj keď máte nepochybne významné výsledky, ktoré oceňuje svet, doma, ako sa hovorí, nie ste prorokmi. Ako hodnotíte úlohu štátu pri rozvíjaní vedeckého výskumu v informatike na Slovensku? 

Štátna podpora vedy a výskumu je absolútne nesystémová. Na Slovensku chýba rozhodnutie o smerovaní vedy. Neexistujú žiadne priority, ktoré by garantovali rozvoj vedeckého výskumu. To je na škodu veci, lebo v ďalších štátoch Európskej únie má veda a výskum podporu národných iniciatív, čiže aj garanciu vlády. Len jeden príklad. Teraz sa v Európe buduje veľká gridová infraštruktúra. Do programu Elektronická veda sa zapojili svojimi národnými projektmi, ktoré sú kompatibilné, Rakúšania, Nemci, Poliaci a ďalší. Malo by sa zapojiť aj Slovensko, ak chceme byť súčasťou najmodernejšej európskej informačnej infraštruktúry.

Ako vyzerá z vášho hľadiska financovanie vedy a výskumu, konkrétne v informatike? 

Veľmi nedostatočne. Štátny rozpočet stačí na pokrytie 60 percent našich výdavkov, teda na základné potreby a platy. Ostatné peniaze sa musia získavať prostredníctvom grantov a účasťou v medzinárodných projektoch. V tom sme nepochybne úspešní, lebo v 6RP máme účasť v ôsmich projektoch, čo je na pracovisko s 90 zamestnancami značný úspech. Pritom konkurencia je veľmi silná. Udržať sa nedá len kvalitnou prácou ľudí, potrebné je aj moderné vybavenie, na čo nie sú prostriedky vo výške zodpovedajúcej aspoň európskemu priemeru. Ešte väčšmi nás však mrzí, že sa ťažko získavajú peniaze z domácich zdrojov. Napríklad z Agentúry na podporu výskumu a vývoja sa nefinancoval nijaký projekt z oblasti informatiky z poslednej výzvy. Výzvy sú veľmi všeobecné, nie sú zacielené na témy, ktoré by boli prioritné pre Slovensko a ktoré by umožnili organizáciám oveľa úspešnejšie vstupovať do konkurenčného európskeho výskumného priestoru.

Čo by Ústavu informatiky SAV a celej oblasti informatiky, ktorou sa zaoberáte, najviac pomohlo v najbližších rokoch? 

Želali by sme si, aby boli jasne stanovené priority, ktoré nám umožnia vstupovať do projektov v 7RP. Mala by vzniknúť aj príslušná infraštruktúra agentúr, pretože sa stáva, že ústav sa zúčastní na návrhoch projektov aj so zahraničnými partnermi, prejde cez všetky prahy, ale v konkurencii možno vybrať len desať percent návrhov, a tak neuspeje, lebo sa nemôže oprieť o domáce inštitúcie a programy. Nemal by byť problém, aby sme sa uchádzali aj o nejaký domáci projekt. Verím, že sa Slovensko aj v tejto oblasti spamätá a skutočne sa vydá na toľko proklamovanú cestu k znalostnej ekonomike a znalostnej spoločnosti.

Pripravil MARIÁN BABIC

 

 

Zdieľaj článok
 
Hodnotenie: 2,40
Príspevok na titulke

Vyberte článok na titulku kliknutím na linku

 

www.brigada.sk - brigády, brigáda, práca, zamestnanie www.najdes.sk - katalóg, portál, vyhľadávač www.equark.sk - veda, výskum, technika www.uvery.sk - úvery, pôžičky, hypotéky www.elearning.sk - elearning, LMS, vzdelávanie, kurzy, elektronické vzdelávanie www.globaloffice.sk - registračné sídlo, virtuálna adresa a kancelária www.globalhosting.sk - domény, doména, webhosting, hosting www.globalweb.sk - CMS, WCMS, redakčný systém, publikačný systém www.globalshop.sk - internetový obchod, eshop, e-commerce Global Services Slovakia s.r.o. - www.gsgroup.sk, informačné systémy, portálové riešenia, intranety, web dizajn

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.