Pred 252 miliónmi rokov boli kanadské brehy záchranou
4.10.2008 15:46:31 | QScience Daily | Počet zobrazení: 2470x
Pobrežie dnešnej Alberty, Britskej Kolumbie a kanadského severu bolo dôležitým útočiskom pre niektoré prvé druhy zvierat na Zemi, z ktorých väčšina zmizla z povrchu planéty pred 252 miliónmi rokov.
Vedci z Kalifornskej univerzity vyriešili časť záhady, kde sídlili morské organizmy, ktoré prežili masové vyhynutie . Zistili, že pobrežia Kanady poskytovali útočisko morským organizmom ktoré unikli smrti na rozhraní období perm a trias.
„Hranica medzi koncom permu a začiatkom triasu je známa jedinečným úhynom morských živočíchov,“ povedal Charles Henderson zapojený do výskumu. „Hlavnou nevyriešenou otázkou bolo, kde sídlili organizmy, ktoré prežili toto obdobie vyhynutia.“
Henderson dodáva, že Kanada nemusí byť jediným útočiskom, ale je to doteraz jediné objavené územie s touto charakteristikou.
Počas permu sa všetka svetová pevnina spojila do superkontinentu nazývaného Pangea. Na konci tohto obdobia počas masového úhynu zahynulo 95% morských a asi 70% suchozemských druhov a obnova života na planéte trvala dlhšie pretože sa stratila veľká časť biodiverzity. Existuje niekoľko teórií o príčinách vyhynutia od otepľovania Zeme po prírodnú katastrofu. Autori výskumu sa prikláňajú k zmene klímy, pretože zvýšená teplota a hladina CO2 sa spájajú s tlakom kyslíka, ktorý je kľúčový pre výsledok ich výskumu.
Na súši sa období permu rozšírili jašterice a jaštery veľké ako cicavce. Najznámejším je asi Dimetrodon, jašter predchádzajúci dinosaurom, ktorý dorastal do výšky 3,5 metra a mal na chrbte útvar podobný vejáru.
Vedci študujú úhyn druhov medzi permom a triasom už množstvo rokov, väčšinou však len v Grónsku a južnej Číne, kde sa nachádzajú územia reprezentujúce oblasti hlbokej vody s nízkym tlakom kyslíka. Vedci skúmali skameneliny stôp, ktoré našli na kanadskom pobreží. Znamenajú aktivitu organizmov a môžu viesť k dôkazom ďalšej aktivity predchodcov súčasných červov a morských článkonožcov.
Nálezy podľa odborníkov potvrdili predpoklad, že hlavným dôvodom dlho trvajúcej obnovy života na Zemi boli nízke hladiny kyslíka v atmosfére.