Dopad Černobyľu? Plutónium v švédskej pôde

|

Keď vybuchol reaktor atómovej elektrárne v Černobyle v roku 1986, do ovzdušia Európy, Sovietskeho zväzu a Severnej Ameriky sa dostali rádioaktívne častice.

Po viac ako 20 rokoch skúmali vedci z Case Western Reserve University migráciu rádionuklidov v pôde Švédska a Poľska. Jedným zo zistení je, že v hĺbke, ktorá súvisí s výbuchom elektrárne, sa v pôde našlo viac plutónia vo Švédsku než v Poľsku.

Rádionuklidy sa v pôde nachádzajú ako dôsledok prírodných procesov alebo ako dopad testov s jadrom. Vedci odobrali vzorky pôdy na rôznych miestach dvoch krajín a zisťovalo prítomnosť cézia, plutónia a olova.

Výskum vedcov zisťovaním dopadu rádioaktivity, rýchlosti jej šírenia v pôde a transportu sedimentov dáva odpovede v dvoch oblastiach.

Prvou sú následky na zdravie obyvateľstva, potravinový reťazec a pochopenie geologických vplyvov z minulosti.

Druhou je vývoj a pochopenie rozdielov rádioaktívnych látok z náhlej udalosti v Černobyle a tých, ktoré sú následkom testov jadrových zbraní v 60. rokoch minulého storočia.

Vzorky zozbierané vedcami odhalili napríklad spôsob, akým sa dostali do pôdy rádionuklidy, polčas rozpadu rádionuklidov, či ich absorbovali skôr anorganické alebo organické materiály a typy pôdy, ktoré umožnia časticiam preniknúť hlbšie pod povrch.

Vo švédsku v čase prítomnosti rádioaktívneho oblaku podľa meteorologických výskumov pršalo, čo môže byť jedným z dôvodov väčšieho množstva rádioaktívnych látok v pôde v súčasnosti.

Vedci tvrdia, že ich výsledky sú len začiatkom, ktorý načrtol množstvo otázok. Ich cieľom je využiť výskum na väčšie projekty prinášajúce dôležitejšie zistenia a poznatky.

originál článku