ELEARNING.SK | PR SPRÁVY | GSGROUP | NAJDES.SK | BRIGÁDY, PRÁCA | GLOBALOFFICE.SK | REGISTRAČNÉ VIRTUÁlNE SÍDLO FIRMY | MINCE | CMS | ESHOP | TESTIVA
Prihlásenie:
>Staňte sa redaktorom eQuark.sk

eQuark.sk

Anketa

Ak by ste o tom mohli rozhodnúť práve vy, zaradili by ste Pluto opäť medzi planéty?

Quark

Atlas ukrytej vody môže predísť budúcim konfliktom

27.10.2008 11:44:08 | Q
New Scientist | Počet zobrazení: 3185x

Sú jedným z najväčších a najčistejších prírodných zdrojov na svete, hoci sú ešte skryté. Do rúk ľudí sa prvýkrát dostáva mapa, ktorá ukazuje, kde sú v akviferoch uložené obrovské zásoby vody.

 

Mapa „modrého zlata“ je výsledkom takmer desaťročia niekedy náročných rozhovorov medzi susediacimi vládami, ktoré riadilo UNESCO. Je nádej, že mapa pomôže otvoriť cestu medzinárodnému zákonu, ktorý bude hovoriť o prerozdelení vody vo svete.

Akvifery (alebo tiež vodonosné horizonty) sú vrstvy skál a sedimentov pod povrchom, z ktorých sa dá získať voda pomocou vrtov alebo kopaním studní. Nachádza sa v nich 100-násobok objemu pitnej vody, ktorý sa nachádza vo všetkých riekach a prameňoch na povrchu.

To, čo mapa UNESCO odhalila, je počet akviferov, ktoré prechádzajú cez medzinárodné hranice. Doteraz organizácia takýchto akviferov identifikovala 273: 68 v Amerike, 38 v Afrike, 155 v Európe a 12 v Ázii.

Každý cezhraničný akvifer je potenciálnym zdrojom medzinárodného konfliktu - ak dve krajiny využívajú ten istý akvifer, čerpanie vody v jednej krajine ovplyvní zásoby tej druhej.

„Táto mapa je vynikajúcim zdrojom, na ktorý sme mnohí čakali,“ povedal Mark Zeitoun, expert na vodnú politiku z London School of Economics. „Zvýrazňuje dôležitosť podzemných zdrojov, ktoré sú nedocenené, alebo úplne ignorované v porovnaní s vodou na povrchu.“

Narastajúce dôvera v podzemnú vodu v akviferoch, pretože je jej viac a je menej znečistená priemyslom, sa nazýva „revolúcia podzemnej vody“. Je to ale revolúcia so znepokojivými environmentálnymi dôsledkami. V mnohých častiach sveta, napríklad v okolí Stredozemného mora, ale aj v USA a na Strednom Východe klesá hladina podzemnej vody a akvifery sa plnia morskou vodou, pretože poľnohospodárske podniky čerpajú vodu rýchlejšie, ako sa dokáže dopĺňať pôsobením dažďov.

Keď akvifery patria viacerým štátom, je potrebné ich spoločné spravovanie zakotvené v medzinárodnej dohode. V histórii sa mnoho dôhod zatiaľ priklonilo k bohatším a silnejším krajinám.

Najznámejším príkladom je dohoda z roku 1995 medzi Izraelom a Palestínou. Tá zaručila Izraelu práva na 90% zdrojov vody zo štyroch akviferov (a rieky Jordán), ktoré sa nachádzajú na území oboch krajín.

„Nemyslím si, že mapa má potenciál zabrániť ozbrojeným konfliktom,“ povedal hydrológ Richard Taylor z University College of London. „Bolo by veľmi náročné aj pre profesionála povedať na zákalde tejto mapy, že 60% zásob patrí jednej krajine a 40% druhej.“ Je to vďaka množstvu faktorov, ktoré ovplyvňujú „práva“ národov na podzemné zdroje.

Jedným z faktorov je poloha akviferu vzhľadom na medzinárodnú hranicu, iné sú však nemenej dôležité, napríklad, ktorá krajina svojou geografiou prispieva viac k napĺňaniu akviferu, množstvo populácie, alebo množstvo vody používanej na zavlažovanie obilia.

Mapa UNESCO pomáha definovať geografický význam akviferu, čo môže zohrať úlohu pri podpise medzinárodných dohôd. Mapa môže tiež pomôcť krajinám zlepšiť spravovanie ich vodných zdrojov. Taylor pripomína, že susediace vlády môžu zdieľať technológie a stratégie na využívanie vodných zdrojov bez ich vysušovania.

Zeitoun, ktorý radí Palestíne pri vyjednávaní s Izraelom, je jeden z mnohých, ktorí by radi videli všetky zapojené faktory formalizované v medzinárodnom dohovore o manažmente vodných zdrojov. „Potrebujeme súrne medzinárodný zákon o zdieľaní vody,“ hovorí.

Dnes je jediným dohovorom dohoda OSN z roku 1997 o „nesplavných zdrojoch pitnej vody.“ Dokument bol písaný s cieľom regulovať spotrebu povrchovej vody a sú snahy o jeho rozšírenie aj na zdroje pod povrchom.

Politické dohody sú však komplikované. Akvifery napríklad spadajú do dvoch kategórií: delia sa na tie, ktoré sú dopĺňané dažďovou vodou a „fosílne“ akvifery, ako napr. slávny Nubíjsky pieskovcový akvifer na hranici Sudánu, Čadu, Egyptu a Lýbie. Tie obsahujú vodu, ktorá môže mať aj tisícky rokov a je pozostatkom omnoho vlhkejšieho podnebia. Nie sú však „dotované“ dažďovou vodou, preto predstavujú vyčerpateľné zdroje. Preto sa na ne hľadí rovnako ako na ložiská diamantov. Národy sa musia dohodnúť, čo s týmto „pokladom“ spravia, čo sa ale niekedy nestane a vtedy vzniká konflikt.

Obnoviteľné akvifery sú inou politickou a vedeckou výzvou. Z environmentálne perspektívy je totiž najlepšie využívať vodu rovnakým alebo pomalším tempom, akým sa dopĺňa. To ale predpokladá poznať mechanizmus obnovy zdroja a dohodu o spoločnom riadení jeho využitia.

Na jar roku 2009 by malo UNESCO predstaviť ešte podrobnejšiu mapu akviferov, ktoré presahujú hranice jedného štátu.

originál článku
mapa "modrého zlata" [PDF]

Zdieľaj článok
 
Hodnotenie: 4,26
Príspevok na titulke

Vyberte článok na titulku kliknutím na linku

 

www.brigada.sk - brigády, brigáda, práca, zamestnanie www.najdes.sk - katalóg, portál, vyhľadávač www.equark.sk - veda, výskum, technika www.uvery.sk - úvery, pôžičky, hypotéky www.elearning.sk - elearning, LMS, vzdelávanie, kurzy, elektronické vzdelávanie www.globaloffice.sk - registračné sídlo, virtuálna adresa a kancelária www.globalhosting.sk - domény, doména, webhosting, hosting www.globalweb.sk - CMS, WCMS, redakčný systém, publikačný systém www.globalshop.sk - internetový obchod, eshop, e-commerce Global Services Slovakia s.r.o. - www.gsgroup.sk, informačné systémy, portálové riešenia, intranety, web dizajn

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.