5 najstarších zásahov do životného prostredia

4.11.2008 08:13:22 | Q
New Scientist | Počet zobrazení: 1781x

Jednou z vecí, ktorou sa odlišujeme od ostatných druhov, je sklon zanechať trvalú stopu a zvyšky po plienení prírodných zdrojov. Satelitné zábery amazonského pralesa odhaľujú škody, ktoré môže spôsobiť priemyselné využívanie prírodných zdrojov. Ako dávno vznikli prvé takéto stopy ľudstva? Ponúkame prehľad niektorých z najstarších ľudských zásahov do prírody, ktoré sú viditeľné dodnes.

Medené bane, Faynan, Jordánsko 

Datovanie uhlíkovou metódou odhalilo, že vzorky z najhlbších častí baní, v ktorých sa pravdepodobne začalo ťažiť za vlády kráľa Šalamúna pred 3000 rokmi, že tavenie medi v tejto oblasti začalo okolo roku 950 p.n.l..

Tongluské medené bane, Čína 

Jordánsko nie je jediná krajina, v ktorej sa nachádzajú staré medené bane. Vrch Tonglu 28 km od Huangshi v čínskej provincii Hubei je považovaný za kolísku čínskej kultúry doby bronzovej. Archeológovia tu objavili niekoľko stoviek baní, niektoré hlbšie než 50 m, ktoré sa rozkladali na ploche dvoch štvorcových kilometrov. Miesto, ktoré má podľa UNESCa „najdlhšiu históriu a najbohatšie využitie spomedzi starobylých baní v Číne“, je domovom množstva taviacich pecí, ktoré sa datujú do Západnej Zhonovej dynastie pred 3000 rokmi, a dynastie Han pred približne 2000 rokmi. Na mieste zostalo viac ako 4 milióny ton odpadu z tavenia.

Hematitové bane v Ngwenya, Svazijsko  

Niekoľko tisíc rokov môže vyzerať ako dlhý čas, ale dôkazy z miesta v južnej Afrike ukazuje, že ľudia tam ťažili železnú rudu pred desaťtisícmi rokov.

Na začiatku 30. rokov minulého storočia objavil v Svazijsku Raymond Dart z Witwatersrandskej univerzity v Južnej Afrike banské nástroje z doby kamennej. O tridsať rokov neskôr spolu s kolegom Petrom Beaumontom objavili podobné nástroje v Ngwenyských hematitových baniach na západe krajiny.

Hematit je oxid železa, ale pretože bola doba kamenná, baníci si nástroje z rudy nevyrábali. Napriek tomu podľa odborníkov využívali nerast v oblasti kozmetiky.

Nástroje sú podľa uhlíkovej metódy staré 20000 až 26000 rokov a ďalší výskum v oblasti objavil aj 43000 rokov staré nástroje. Niektorí tvrdia, že na tomto mieste sa baníci objavili vôbec prvýkrát na svete.

Mezopotámske púšte 

Transformácia mezopotámskej krajiny z Úrodného polmesiaca zo sumerských čias na suché a nehostinné planiny dnešného Iraku je jedným z prvých príkladov, kedy ľudská aktivita výrazne negatívne ovplyvnila životné prostredie.

Úrodný polmesiac zavlažovali Eufrat a Tigris. Sumeri ich tok odklonili pomocou zložitého systému akvaduktov a kanálov, aby tak mohli zavlažovať svoje polia. To, čo vyzeralo ako múdre využitie prírodných zdrojov, viedlo k neúprosnému zničeniu krajiny, pretože intenzívne zavlažovanie zvyšovalo slanosť pôdy.

„Pretože v každej vode je určité množstvo soli a pretože obilie pri svojom raste bežne vylučuje soli do pôdy, tie sa hromadili v spodnej vode a pôde,“ povedal Daniel Hillel z Kolumbijskej univerzity.

Niektorí vedci tvrdia, že fakt, že pred 4000 rokmi prešli farmári z pšenice (obilniny citlivej na soľ) na jačmeň, ktorí je voči soli viac tolerantný, je dôkazom, že so slanosťou pôdy sa snažili bojovať. To viedlo k úpadku národov, ktoré boli kolískou civilizácie.

Najstaršia dláždená cesta na svete, Egypt 

Bolo by neuveriteľné, ak by snahy, ktoré vyústili do stavby pyramíd v Gize, za sebou nezanechali žiadne následky. V roku 1993 objavil tím vedcov vedený Jamesom Harrellom z Toledskej univerzity 28-kilometrový pás starobylej cesty, v púšti juhozápadne od Káhiry.

Cesta bola pokrytá kusmi pieskovca, vápenca a skameneného dreva a tím stanovil jej vek na 4600 rokov, čo znamená, že ide o najstaršiu dláždenú cestu na svete. Pred týmto objavom patrilo prvenstvo 4000 rokov starej ceste na Kréte.

Harrell a jeho kolegovia tiež objavili veľký čadičový lom na jednom konci cesty a tvrdia, že cestu používali pravdepodobne na transport kameňa z lomu k jazeru, ktoré už vyschlo. Tam kameň nakladali na riečne člny a po Níle posielali na stavbu márnic a svätýň.

originál článku