ELEARNING.SK | PR SPRÁVY | GSGROUP | NAJDES.SK | BRIGÁDY, PRÁCA | GLOBALOFFICE.SK | REGISTRAČNÉ VIRTUÁlNE SÍDLO FIRMY | MINCE | CMS | ESHOP | TESTIVA
Prihlásenie:
>Staňte sa redaktorom eQuark.sk

eQuark.sk

Anketa

Ak by ste o tom mohli rozhodnúť práve vy, zaradili by ste Pluto opäť medzi planéty?

Quark

Čo priniesol výskum Marsu?

14.11.2008 09:27:39 | * q
| Počet zobrazení: 2476x

Odpovedá Milan Zboril
Astronomický ústav SAV

 

Pozorovania Marsu už v minulosti prispeli k podrobnejšiemu poznaniu slnečnej sústavy, prinajmenšom počtu jej telies. Mars patril aj k prvým, ktoré začalo ľudstvo skúmať pomocou kozmických sond. Prvá preletela popri planéte v roku 1963 sonda Mars 1. Mariner 4 urobil v roku 1965 prvé snímky planéty. Prvými umelými družicami Marsu sa stali v roku 1971 Mars 2 a Mariner 9. Neskôr sondy buď dopadli, alebo mäkko pristáli na povrchu Marsu, čo im trvalo do 15 minút.
Prvou sondou na planéte bol Mars 2. Od 27. 11. 1971 do 22. 8. 1972 snímkoval jej povrch i meral vlastnosti atmosféry ako sú teplota, hustota a chemické zloženie.
Mars 3 od 2. 12. 1971 do 22. 8. 1972 snímkoval povrch a meral rádiový šum pochádzajúci zo Slnka. Mars 6 pristál 12. 3. 1974. Tesne pred dopadom sa spojenie so sondou prerušilo, takže sa stačilo urobiť len krátkodobé meranie atmosféry planéty. Viking 1 bol aktívny na planéte od 20. 7. 1976 do 1. 2. 1979. Sonda však bola prevádzkyschopná i po tomto termíne. Príležitostne ju aktivovali na snímkovanie okolia, odoberanie vzoriek hornín, ich anorganickú analýzu, biochemické pokusy, analýzu anorganických reakcií a určenie sezónnych zmien na povrchu Marsu. Jej družicová časť snímkovala celý povrch Marsu. Viking 2 robil na planéte od 3. 9. 1976 do 29. 3. 1980 meteorologické a seizmické merania povrchu, anorganické, organické a biochemické merania a analýzy. Jeho družicová časť snímkovala severnú oblasť planéty a zmeny tzv. polárnej čiapočky. Sojourner od 4. 7. 1997 do 27. 9. 1997 snímal povrch planéty a robil výskum jej atmosféry a hornín. Beagle 2 sa oddelil od nosnej rakety 19. 12. 2003. Potom došlo k strate signálu, takže plánovaná činnosť na 180 dní s možným predĺžením na 360 dní sa neuskutočnila. Sonda mala robiť výskum fyzikálnych vlastností atmosféry, zloženia povrchu a hľadať znaky života na povrchu planéty. Spirit a Oportunity pristáli na Marse 4. 1. 2004 a 25. 1. 2004. Súčasťou ich vedeckého programu bolo pohybovanie sa po povrchu planéty a hľadanie znakov prítomnosti vody na povrchu a v horninách, snímkovanie povrchu a zisťovanie jeho zloženia. Činnosť sond naplánovali na 90 dní, trvá však už 45 mesiacov s možným predĺžením do budúceho roku. Poslednou sondou na Marse je Phoenix, ktorý je nepohyblivý. Pristál 26. 5. 2008 v severnej časti planéty bohatej na vodu, kde sa okrem snímkovania povrchu venuje najmä geologickej histórii vody, sprievodným znakom života a biologickej histórii danej oblasti.
Ľudstvo doteraz dopravilo automatickými sondami na Mars asi 7,5 až 8 ton materiálu a planétu monitorujú družice obiehajúce okolo nej. Vďaka sondám dnes poznáme zloženie atmosféry planéty, počasie a klimatické zmeny, chemické zloženie častí povrchu, znaky prítomnosti vody, reliéf a kartografiu povrchu Marsu. Vzdušný obal planéty je menší a redší v porovnaní so Zemou. Pri povrchu je tlak asi stokrát menší ako u nás. V zemskej atmosfére je takýto tlak vo výške 35 – 40 km nad povrchom. Atmosféra Marsu obsahuje asi 95 percent oxidu uhličitého a zvyšok tvorí dusík, argón, kyslík a malé množstvo oxidu uhoľnatého, vodných pár, prípadne plyny ako xenón a kryptón. V malých výškach, približne 15-20 km, sa formujú modrasté oblaky z kryštálov ľadu oxidu uhličitého. Pod touto výškou bývajú biele oblaky, možno z vody. Známe sú žlté oblaky z prachových častíc, ktoré vietor dvíha z povrchu planéty. Silné pieskové búrky bývajú časté, rýchlosť vetra môže prevýšiť 200 km/hod. Typický mierny vietor má však rýchlosť len asi 30 km/hod.
Podobne ako na povrchu Mesiaca, aj na Marse sa nachádza množstvo kráterov, ktoré vznikli dopadom meteorov. Doteraz najstaršie útvary na planéte majú viac ako 4 miliardy rokov. Mars má prekvapujúco tiež sopky. Geologické kanály/brázdy sú možno sopečného pôvodu alebo vyschnuté korytá riek z dávnej minulosti planéty. Známe polárne čiapky sú nánosy piesku pokryté vrstvou ľadu z oxidu uhličitého. Možno je pod ňou vrstva ľadu z vody. Zloženie povrchových hornín je podobné pozemským bazaltom s prímesou železa. Práve oxidy železa dodávajú planéte červenkastú farbu. Oblasť povrchu, kde pristáli sondy Viking, majú nasledovné chemické zloženie: asi 50 percent kyslík, asi 15 percent kremík a železo a potom hliník, síra a chlór.
Čo bolo zaujímavé z posledných objavov? Sonda Opportunity objavila železo-niklový meteorit, ktorý je prvý nájdený na inej planéte, Mars Express zasa asi 200 m hrubú vrstvu ľadu v meteorickom kráteri Vastitas Borealis. Sonda Mars Reconnaissance zistila, že v podzemí Marsu kedysi pravdepodobne tiekla voda. Mars Surveyor tieto zistenia doplnil nájdenými stopami po tečúcej vode v kráteri v oblasti Mare Sirenum, ktoré svedčia o tom, že voda občas vyvrie z podzemia a tečie po povrchu planéty, kým sa nevyparí a nezamrzne. Voda by mala byť v určitých lokalitách asi len 20 cm pod povrchom planéty, ako to dosvedčili aj nálezy sondy Phoenix spred pár týždňov.
V každom prípade sa vďaka výskumom sond už vyvrátili domnienky o rozumných bytostiach na povrchu Marsu či prítomnosti rastlín.

Prelet okolo Marsu
Sonda rok krajina

Mars 1 1963 ZSSR
Mariner 4 1965 USA
Zond 2 1965 ZSSR
Mariner 6 1969 USA
Mariner 7 1969 USA
Mars 4 1974 ZSSR
Mars 7 1974 ZSSR

Umelé družice Marsu
Sonda rok krajina

Phobos 2 1969 ZSSR
Mariner 9 1971 USA
Mars 2 1971 ZSSR
Mars 3 1971 ZSSR
Mars 5 1974 ZSSR
Viking 1 1976 USA
Viking 2 1976 USA

Zdieľaj článok
 
Hodnotenie: 1,82
Príspevok na titulke

Vyberte článok na titulku kliknutím na linku

 

www.brigada.sk - brigády, brigáda, práca, zamestnanie www.najdes.sk - katalóg, portál, vyhľadávač www.equark.sk - veda, výskum, technika www.uvery.sk - úvery, pôžičky, hypotéky www.elearning.sk - elearning, LMS, vzdelávanie, kurzy, elektronické vzdelávanie www.globaloffice.sk - registračné sídlo, virtuálna adresa a kancelária www.globalhosting.sk - domény, doména, webhosting, hosting www.globalweb.sk - CMS, WCMS, redakčný systém, publikačný systém www.globalshop.sk - internetový obchod, eshop, e-commerce Global Services Slovakia s.r.o. - www.gsgroup.sk, informačné systémy, portálové riešenia, intranety, web dizajn

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.