Za nový kód pre mozgové bunky je zodpovedné svetlo

15.11.2008 15:04:40 | Q
Science Daily | Počet zobrazení: 2345x

Vedci z Kalifornskej univerzity skúmajúci žubrienky zistili, že mozgové bunky si dokážu osvojiť nový chemický kód ako odozvu na podnety z okolitého sveta.

 

Objav otvára možnosť, že chémia mozgu môže byť zámerne zmenená stimuláciou určitých obvodov kvôli úprave hladiny niektorých chemických látok v mozgu, ktorých nedostatok spôsobuje u ľudí určité druhy chorôb.

Tmavé žubrienky získavajú na svetle bledé maskovanie. Výskumníci v ich mozgu identifikovali bunky, ktoré reagujú na osvetlenie produkciou dopamínu, chemickej informácie (neurotransmitera), ktorú rozpozná systém riadiaci pigmentáciu.

„Mysleli sme si, že určenie vysielačov používaných neurónom je konečné a dochádza k nemu v prvých fázach vývoja,“ povedal spoluautor výskumu Davide Dulcis. „Toto sa však deje aj po vyliahnutí.“

Bunky, ktoré sa v mozgu nachádzajú v oblasti nazývanej suprachiazmatické jadro sú pripojené k žľaze, ktorá produkuje hormón rozširujúci pigment aby bola koža tmavšia. Dopamín obmedzuje produkciu hormónu, pigment je pevne zovretý v niektorých bunkách a preto sú žubrienky takmer priehľadné.

„Toto správanie je v súlade s prirodzenou potrebou,“ povedal Dulcis. „Bledé žubrienky dravec uzrie v jasnom prostredí ťažšie, takže čím rýchlejšie dokážu žubrienky zmeniť svoju pigmentáciu, tým väčšia je ich šanca na prežitie.“

Bunky v strede skupiny produkujú dopamín stále, ale okolité bunky za normálnych okolností nie, hoci sú prepojené so žľazou. Toto správanie dokáže zmeniť svetlo. Po dvoch hodinách začnú neurotransmiter produkovať všetky bunky skupiny. Tie sú priamo prepojené s riadením produkcie hormónu, preto žubrienky dokážu zblednúť do 10 minút.

„Nové dopamínové neuróny nie sú aktivované náhodne,“ povedal vedúci výskumu Nicholas Spitzer. „Fungujú ako určitá stráž, ktorá čaká na povolanie do služby. Existuje množstvo neurónov, ktoré čakajú na správny senzorický stimul aby sa prispôsobili novým podmienkam.“

Bunky prepínajúce signál dostanú spojenie priamo z oka a sú súčasťou mozgového obvodu, ktorý majú mnohé zvieratá aj ľudia. Tieto bunky neposkytujú videnie, monitorujú hladinu svetla z iných dôvodov, napríklad aby mohli riadiť denné rytmy fyziológie a správania.

Aktivita môže podľa vedcov zmeniť chémiu v mozgu aj v iných obvodoch. Svetlo napríklad pomáha ľuďom, ktorí majú problémy v súvislosti s meniacimi sa ročnými obdobiami. Ich symptómy depresie, ktoré sú menšie počas dlhých zimných nocí a zväčšujú sa v lete sa pri pravidelnom vystavení jasnému svetlu zmiernia. Prístup je rovnako efektívny ako antidepresíva.

„Je pravdepodobné, že množstvo neurónov je možné aktivovať za určitých okolností iným spôsobom,“ povedal Spitzer.

Nefungujúce chemické procesy v mozgu môžu za niektoré choroby, napríklad Parkinsonovu. Ak by bolo možné skupinu neurónov aktivovať určitým spôsobom, mohli by sme sa vyhnúť niektorým liečebným postupom, ktoré zahltia telo a mozog liečivami navrhnutými tak, aby zvýšili hladiny špecifických neurotransmiterov a majú množstvo vedľajších účinkov.

originál článku