Softvér „čítajúci myseľ“ by mohol zaznamenávať sny

|

Obrazy, ktoré pozorujete, možno reprodukovať pomocou softvéru, ktorý nevyužíva nič okrem snímok mozgu. Je to prvá technológia „čítajúca myšlienky“, ktorá obrazy vytvára z rýh, a nie z množstva možných obrazov.

Jack Gallant a jeho kolegovia z Kalifornskej univerzity už skôr ukázali, že dokážu zo snímky mozgu povedať, na ktorú skupinu obrázkov sa človek v minulosti pozeral. Aby to vedeli spraviť, vytvorili softvér, ktorý porovnáva mozgovú aktivitu subjektu pri pozorovaní obrázku s tou, ktorú mozog vyvíjal počas sledovanie „tréningových“ fotografií. Program potom vybral najpravdepodobnejšiu zhodu.

Yukiyasu Kamitani z Laboratórií nervových počítačových vied ATR v Japonsku pokročil o krok ďalej. Jeho tím použil obraz aktivity mozgu získaný funkčnou magnetickou rezonanciou na vytvorenie reprodukcie čiernobieleho obrazu.

„Analýzou signálu mozgu, ktoré sprevádzajú pozeranie na obrázok, dokážeme tento obraz zrekonštruovať,“ povedal Kamitani.

To znamená, že čítanie z mysle nie je obmedzené na výber existujúcich obrázkov, ale môže sa použiť na „prečítanie“ prakticky všetkého, o čom človek uvažuje, bez predchádzajúcej znalosti možných alternatív.

„Je to úžasný a skutočne výrazný krok dopredu,“ povedal John-Dylen Haynes z Planckovho inštitútu v Lipsku.

Kamitani začal sledovaním ľudí, ktorí sa pozerali na niekoľko obrázkov tvorených čiernobielymi štvorcami na mriežke s rozmermi 10 x 10 štvorcov a snímal pritom ich mozog. Softvér potom našiel vzory mozgovej aktivity, ktoré súvisia s čiernou farbou určitých pixelov. Tieto sa použili ako vzor popisu pre každý pixel obrazu.

Potom si osoba sadne do skenera mozgu a ukazujú sa jej iné obrazy. Softvér ich spracuje s vytvorí z nich novú mriežku pixelov.

Kvalita rekonštruovaných obrazov bola pomerne nízka. Niektoré detaily obrazov (napríklad písmená slova „neurón“) však boli pozorovateľné. Je to podľa Haynesa dôležitý dôkaz správnosti princípu.

Kimitani dodáva, že so zlepšovaním technológie magnetickej rezonancie by bolo možné rozdeliť získaný obraz na viac pixelov, čo by znamenalo obrázky z väčšou kvalitou a možno aj farebné snímky. ďalším krokom je zistiť, či je možné zobraziť veci, o ktorých ľudia rozmýšľajú rovnakým spôsobom, ako by sa na ne pozerali. Heynes tvrdí, že by mohlo byť možné vytvoriť „videozáznam sna“.

Haynes tiež spomenulo možnosť „nervového marketingu“, kedy dokážu spoločnosti prečítať myšlienky klientov a využiť ich na zameranie reklamy. Podotkol tiež, že oblasť skúmania ľudských myšlienok sa stáva oblasťou etiky.

Možné negatívne využitie technológie si uvedomuje aj Kimitani. „Ak sa zlepší kvalita obrazu, môže to mať vážny dopad na naše súkromie. Musíme sa pýtať mnohých ľudí, nie len vedcov, ako túto technológiu využiť,“ dodáva.

originál článku