Úsmevy a zachmúrené tváre sú v našich génoch

|

Výraz tváre, ktorým ukazujeme alebo ukrývame naše emócie, je podľa výskumu naprogramovaný v našom mozgu a nedokážeme sa mu počas života naučiť.

Slepí a vidiaci športovci majú podľa zistení amerických vedcov rovnaký výraz pri víťazstve ako aj pri prehre. Z toho odborníci usúdili, že výraz tvare človek nezískava pozorovaním iných,

Myšlienka, že výrazy tváre sú súčasťou ľudskej osoby, nie je nová, vedci to predpokladajú od 60. rokov minulého storočia. Výskum z Univerzity v San Franciscu je však doteraz najsilnejší dôkazom podporujúcim túto teóriu.

Prof. David Matsomuto a jeho tím porovnali 4800 fotografií zachytávajúcich výraz tváre vidiacich a slepých džudistov pri odovzdávaní medailí na olympijských a paralympijských hrách v roku 2004.

Víťazi mali v tvári väčšinou skutočnú nefalšovanú radosť, kým športovci na nižších stupienkoch dokázali okoliu venovať len „sociálne úsmevy“, ktoré nie sú spontánne a pri ich vytváraní sú v pohybe len ústa.

Vedci z pozorovania spravili záver, že vidiaci aj slepí športovci vyjadrujú a ukrývajú svoje emócie úplne rovnako. Štatistická korelácia bola takmer dokonalá. To znamená, že za výrazy tváre, môže niečo, čo je nám geneticky dané. Matsumoto si myslí, že ľudia si mohli vyvinúť systém potláčania negatívnych emócií.

Bridget Wallerová z Portsmouthskej univerzity povedala, že primáty tiež často ceria zuby aby ukázali iným primátom, že ich nenapadnú. U ľudí sa podľa nej mohol vyvinúť podobný systém. „Je to spôsob, akým signalizovať láskavé zámery. Neznamená to, že niečo prestanete robiť, alebo cítiť, ale ukazujete druhému, že ho tým neohrozíte. Ľudia si môžu myslieť, že celá komunikácia závisí od reči, kým ona sa odohráva na mnohých úrovniach prejavov osoby,“ povedala.

originál článku