Palmový olej nie je riešenie pre záchranu klímy

|

Výsledky veľkého medzinárodného výskumu ukázali, že plantáže paliem využívaných na získavanie oleja znižujú diverzitu rastlín a zvierat a len minimálne znižujú uhlíkové emisie.

Vedci tvrdia, že ľudia sústavne ničia dažďové pralesy a na ich miestach vytvárajú palmové plantáže, čo oberá množstvo ohrozených druhov o ich prirodzené prostredie. Najakútnejší je problém v Malajzii a Indonézii, ktoré produkujú 85% palmového oleja.

Palmový olej je bežným rastlinným olejom, ktorý je dnes žiadaný ako hlavný zdroj bionafty. Vedci sa však dnes pýtajú, či je pre životné prostredie šetrnejší než bežné fosílne palivá.

Keď vznikajú nové miesta pre palmové plantáže, spaľuje sa veľké územie lesa, čo znamená vznik veľkého množstva skleníkových plynov. Vedci odhadujú, že na to, aby boli plantáže z pohľadu vplyvu na životné prostredie výhodné, musia produkovať biopalivo najmenej 75 rokov. Vedúcim výskumu je Finn Danielsen z dánskej Severskej agentúry pre rozvoj a ekológiu. „Naša analýza ukázala, že bude trvať 75 až 93 rokov, kým dosiahneme nejaký benefit,“ povedal.

„Každé miesto v tropických oblastiach je vhodné re vytvorenie palmovej plantáže.“ povedala Emily Fitzherbertová, z londýnskej Zoologickej spoločnosti. „Existuje veľké množstvo rôznych výpočtov vplyvu biopalív na uhlíkovú rovnováhu. Podľa nás však nie sú presné, dôležitá je však proporcia a tá jasne hovorí, že palmové plantáže nie sú z pohľadu ekológie výhodné.“ povedala.

Zmena pralesa na plantáže tiež dramaticky zmenila rovnováhu medzi rastlinami a zvieratami žijúcimi v týchto oblastiach, celkovo došlo k zníženie počtu rastlín aj živočíchov.

Niektoré druhy zvierat sa naopak s rozvojom plantáží rozmnožili, dominantnými sa stali divé svine a leopardy, niektoré zriedkavejšie druhy sa v oblastiach však už neobjavovali vôbec.

„Na plantáži prežije len jeden zo šiestich živočíšnych druhov. A sú to väčšinou tie, ktorým vyhynutie nehrozí,“ povedal Matthew Struebig z Queen Mary University.

Spolu s rastúcimi obavami zo straty biodiverzity v súvislosti s palmovými plantážami, vedci sa pýtajú, aký význam má ničenie lesov pre vznik biopalív exportovaných do rozvinutých krajín. Jeden štát tak núti druhý v záujme znižovania svojich emisií produkciu škodlivých plynov zvyšovať

Navyše v juhovýchodnej Ázii a Latinskej Amerike sa lesy ničia aj kvôli sójovým plantážam, ktorá je ako biopalivo ešte menej efektívna. Zmenu klímy podľa vedcov skôr dosiahneme znížením odlesňovania.

Vedci ale na druhej strane zistili, že trávnaté plochy na mieste pralesov sa po desiatich rokoch stáva efektívnym miestom pohlcujúcim uhlík.

Fitzherbertová povedala: „Rozširovanie plantáží nemožno zastaviť, môžeme ich však skúsiť umiestniť na miestach, kde budú škodiť najmenej a majú šancu splatiť svoj dlh životnému prostrediu.“

originál článku