picture

Je planéta Zem ako nositeľka života skutočne unikátna v celom vesmíre?

26.2.2016 23:15:19 | L. Havrilla | Počet zobrazení: 2239x

Túto otázku si kladú vedci už po stáročia. Už v počiatkoch prvých civilizácií si človek lámal hlavu nad tým, či niekde tam hore medzi hviezdami nesídli susediaca planéta, nositeľka života s podobným ekosystémom aký máme tu na našej Zemi, v našom domove. Po stáročia človek veril a vychádzal z biblie, že Zem je ako plochá doska, alebo že Zem je stredobodom vesmíru a následne aj ako o najväčšej planéte v našej sústave. Časom tieto mýty boli vyvrátené. Vďaka technologickým pokrokom v posledných desaťročiach sa vedcom podarilo zistiť, že Zem je iba zrnko v celom vesmíre, nakoľko ju môžeme do dnešných dní zaradiť ako jednu z ďalších 700 triliónov planét vo vesmíre.

V súčasnosti nám astronomický výskum ponúka nevšedné množstvo informácií o vesmíre, galaxiách a planétach. Veľkú zásluhu ma na tom Hubblov teleskop, ktorého úlohou na obežnej dráhe Zeme je získavať tie najcennejšie informácie z hlbín vesmíru. Posledné desaťročie nám Hubblov teleskop sprostredkúva dáta o exoplanétach vo vzdialených galaxiách, čím vedcom umožňuje lepšie pochopiť vznik planét, rovnako ako aj ich telesné zloženie. Vďaka dátam a vylepšeniami ktorými Hubblov teleskop podstúpil , sa astrofyzici snažia vytvoriť akýsi planetárny model, na základe ktorého lepšie porozumejú charakteru jednotlivých planét. Otázkou pri pochopení takého modelu je predovšetkým zloženie pevného povrchu nebeských telies a ich atmosfér. Pri kategorizácií planét sa riadia najmä chemickým zložením, ktorým oplýva planéta Zem. Tie sú rozhodujúce aj pri posúdení vzdialenej planéty. Týka sa to prvkov (C O H N) dôležitých pre vznik života, rovnako aj dôležitých v prípade kolonizácie takejto planéty. Čo robí planétu Zem teda tak unikátnu. Vedci ani do dnešných dní s určitosťou nevedia na túto otázku odpovedať. Súhlasia však s názorom, že Zem je svojim spôsobom anomália vo vesmíre alebo konkrétne na Mliečnej dráhe. Niektorý vedci sa utvrdzujú v názore, že zrážky dvoch rovnako veľkých planét spred 4 miliárd rokov, ktoré vyformovali našu Zem a jej dali výslednú podobu. Vedci naďalej upozorňujú, že netreba ani zabúdať na celkovú pozíciu danej planéty v slnečnej sústave. Inými slovami , je potreba nájsť teleso, ktoré sa nachádza v existenčnej zóne, tak ako je to v prípade Zemi. Ako existenčnú zónu si fyzici predstavujú oblasť v priestore, kde planetárna atmosféra je dostatočné teplá na uskutočnenie procesov spojených pre vznik života na povrchu. Obrovské množstvo doteraz nájdených exoplanét na Mliečnej dráhe predstavujú len plynný obri s masívnou veternou aktivitou podobnou Jupiteru alebo naopak zamrznuté planétky bez vlastnej atmosféry, ktoré obiehajú okolo hviezd podobným nášmu Slnku. Z doposiaľ 2000 objavených svetov aj mimo našej galaxie, ani jedna planéta nezodpovedá charakteru Zeme. Vo väčšine prípadov sú novo objavené planéty klasifikované ako joviálne-plynné, teda bez pevného povrchu. Zvyšok tvoria terestriálne planéty s pevným povrchom, ale neschopnosťou udržania si vlastnej atmosféry. Existencia exoplanét za hranicami našej slnečnej sústavy, ktorých povrch prekypuje životom je v týchto chvíľach len science fiction. I keď renomovaný fyzici medzi ktorými sú Dr. Michio Kaku tvrdia, že do 10 rokov objav skutočnej Zeme číslo 2 bude reálny. Možno už v týchto chvíľach Hubblov teleskop spracováva nové dáta o nových planétach, ktoré zodpovedia už dávno položenú otázku.