Môj najmilší vynález

je pásik textilu s gumičkou. Slúži na zakrytie očí, aby denné svetlo nebránilo v spánku napríklad poobede. No používam ho napríklad i v aute, keď šoféruje moja drahá sestrička Lucia. Má geometrický spôsob jazdy, no z geometrie si vybrala iba uhly, oblúky sa jej akosi vytratili.

Pravouhlú zákrutu prechádza podľa pravého uhla. Stále rovno a potom pruuudko na bok. Ešteže mám pásy, lebo by som bola v tom okamžiku nacapená vďaka odstredivej sile nalepená na dverách. Alebo. Pridáva plyn tak, že sa hlboko zabáram do sedadlá, brzdí, veď viete – nebyť pásov, ležím na prístrojovej doske. Povedzte, dá sa na toto pozerať? Môj obľúbený vynález ma pred tým chráni.

Na druhé miesto by som dala molitanový valček na natieranie stien, dverí i dlážok. Nefunguje síce tak, ako to ukazovali v televízii, kde takmer presviedčali v úbohých dialógoch, že natieranie valčekom je minimálne také príjemné ako tabuľka čokolády. Natieranie pomocou valčeka nie je síce žiadna rozkoš, no je rozhodne príjemnejšie ako tá istá práca so štetcom. Hádam aj päťkrát. No za dobrý vynález nepovažujem samotné maľovanie, ale fakt, že ak si dáte trochu pozor, netreba po maľovaní nič, okrem valčeka umývať. Žiadne okná, dvere, dlážky. Nič. Výsledkom je vymaľovaný a čistý priestor a to je teda paráda. Každý, kto maľoval napríklad s vápnom a potom fľaky 5-6-krát umýval, no stále to nebolo ono, vie, o čom hovorím.

Tretie až tisíce miesto vypĺňa koleso, oheň, papier, hodiny, čerpadlo, telefón, žiarovka, chladnička....

Všetko, čo nám slúži a čomu by som len ťažko prideľovala poradie. Čo je dôležitejšie? Mrázák či sviečka? Alebo – sekundové lepidlo či traktor? Asi to, čo často využívame, čo pomáha ľuďom a čo práve potrebujeme. Napríklad, táto klávesnica na ktorej teraz píšem.