No toto je fantazmagória zo železného klobúka. Typická ukážka myslenia 
obmedzeného našimi - pozemskými - fyzikálnymi zákonmi.
1. 
Predovšetkým Čierna diera nemá hranice ako to demonštrujú na rôznych 
modeloch. To, čo siaha až k nám sú gravitačné sily rôznych Čiernych dier 
a a Supernov, ich vyváženosť v epicentre našej Slnečnej sústavy má za 
následok našu existenciu.
2. Čierna diera ako ju registrujeme - tmavá 
prázdnota v strede svetla, to je len stred lievika, v ktorom sa nachádzame. Na 
druhej strane lievika sa tvorí všetko nové od najmenších častíc... tam je 
genéza, fontána častíc. Z našej polohy vidíme množstvo takých "druhých 
strán" a hovoríme im Supernova. Vo vesmíre sú rozmiestnené lieviky a 
fontány zdanlivo chaoticky, ale v skutočnosti ide o veľmi jednoduchý 
gravitačný systém nekonečnej tvorby a zániku rôznych "slnenčných 
sústav"
3. Kto by chcel zmerať čokoľvek v lieviku alebo vo fontáne, 
musel by sa nachádzať presne v tom bode, kde sa práve meria. Inak je všetko 
natiahnuté alebo stlačené gravitáciou, pričom tvary sa nemenia, len miery 
sa naťahujú alebo stláčajú. Meter v lieviku sa môže rovnať metru vo 
fontáne len v jedinom prípade, iba v presnej vzdialenosti od epicentra lievika 
a fontány, čo je vlastne epicentrum Supernovy alebo Čiernej diery. To je to 
isté len z rôznych strán Fontána, alebo Lievik. Naša Slnečná sústava je 
vo Fontáne, zatiaľ sa meter naťahuje a zem sa vzďaľuje od Slnka 22 metrov 
za rok... Podľa merania nad povrchom Zeme pomocou uhlovej rýchlosti. Jedine 
uhlová rýchlosť je schopná korešpondovať s gravitačnou rýchlosťou... 
žiadna iná.
Čaff.

Nechce sa mi rozpisovať a je lepšie ak si niekto niečo sám 
naštuduje...Takže najprv si zisti, čo je to horizont udalostí...a o 
akých fontánach to je reč? Veď supernovy nie sú nijako prepojené s 
čirnymi dierami, iba ak predchádzajú ich vzniku ale to je o inom. 
Pravdepodobne tu boli myslené "biele diery", ale to sú 100% hypotetické 
objekty nielenže nepozorované, ale aj nepredpokladané...

Osobne si ale myslím, že gradient gravitačného zrýchlenia je za horizontom 
udalostí tak veľký, že akýkoľvek astronaut bude po jeho prekročení 
roztrhnutý. Takže asi by bolo jendo ako rýchlo sa dostane do stredu. />Čítal som ale jednu teóriu, ktorá s článkom trochu súvisí. Ide o to, 
že na Zemi nevieme ovplyvniť čas (stále plynie dopredu) ale vieme ovplyvniť 
pohyb v priestore. Teória tvrdí, že za horizontom udalostí je to naopak. Po 
preniknutí horizontu udalostí sa astronaut stále bude blížiť stredu (svoj 
pohyb teda nijako neovplyvní) ale môže cestovať v čase. Ak je to tak potom 
je tiež jedno ako "dlho" budem padať do stredu, lebo čas nemá význam...