ja ako teenager už viem pomenovať stres stresom, ale ako dieťa som to 
chápal ako smútok, možno obmedzovanie, či dokonca vopred prehranú 
bitku. nepotreboval som sa so stresom vyrovnávať , lebo som mnoho vecí 
nebral vážne a dokázal som to rýchlo ,,hodiť za hlavu''. Teraz je to 
ťažšie a so stresujúcimi situáciami sa musím učiť bojovať a 
nepoddať sa im. Dúfam len, že ten hormón naozaj funguje a teším sa 
na to, že v dospelosti sa budem vedieť ukľudniť do polhodiny , lebo 
teraz som v napätí aj pol dňa! :-)

s tebou súhlasim akurat stres som vedel pomenovať už ako 10 ročný 
a ja s tím vyrovnávam aj 2 3 dni a tom este nie som ešte uplne 
teenneger