súhlasím
ja ako teenager už viem pomenovať stres stresom, ale ako dieťa som to
chápal ako smútok, možno obmedzovanie, či dokonca vopred prehranú
bitku. nepotreboval som sa so stresom vyrovnávať , lebo som mnoho vecí
nebral vážne a dokázal som to rýchlo ,,hodiť za hlavu''. Teraz je to
ťažšie a so stresujúcimi situáciami sa musím učiť bojovať a
nepoddať sa im. Dúfam len, že ten hormón naozaj funguje a teším sa
na to, že v dospelosti sa budem vedieť ukľudniť do polhodiny , lebo
teraz som v napätí aj pol dňa! :-)