Gottfried Wilhelm Leibniz
1.7.1646 - 14.11.1716Posledný polyhistor, nemecký učenec a organizátor vedeckého života, uznával princíp pluralizmu a individuality. Jeho monády – silové duchovné jednotky bytia – tvoria základ všetkého. Živá a neživá príroda sú spojené. Celá príroda je plná života. Mŕtve musí byť pochopené zo živého.
Medzi najčastejšie sa vyskytujúcimi tvorcami pojmov a znakov v matematike je uvedené meno G. W. Leibniza, zvlášť nadaného všestranného učenca, ktorý veľmi citlivo chápal súlad medzi obsahom a formou pre matematický zápis a symboliku. Zaviedol napr. symbol pre delenie :, pre násobenie ., pre diferenciál dx, pre integrál a celý rad ďalších. Výsledky svojich prác odovzdával s myšlienkou: Usiloval som sa písať tak, aby študujúci mohol vždy vidieť vnútorný základ študovaného predmetu, aby mohol objaviť zdroj objavu a teda do všetkého vniknúť tak, ako keby to bol vymyslel sám.
Vyštudoval matematiku, filozofiu i právo. Pôsobil ako diplomat, dvorný radca i knihovník. Debatoval a písal si s významnými osobnosťami vedy a politiky vtedajšieho sveta. Zachovalo sa najmenej 15 000 jeho listov. Zaoberal sa aj históriou, lingvistikou, geológiou, teológiou. Je autorom filozofických i právnych úvah. Získal povesť univerzálneho génia.
Svoje prvé matematické dielo vypracoval pod názvom Kombinatorické umenie (1666). Z jeho myšlienky, že je nedôstojné pre nadaného človeka, aby ako otrok strácal hodiny života pri výpočtoch, ktoré určite bolo možné zveriť ľubovoľnej osobe, pokiaľ by na to použila stroj, vyplynula snaha skonštruovať lepší počítací stroj ako Pascalov z roku 1641. Leibniz zostavil stroj, ktorý nielen sčitoval a odčitoval, ale aj násobil a delil. Predviedol ho v roku 1643 v Paríži. V Londýne mal s ním technické problémy, ale aj tak získal členstvo v Kráľovskej spoločnosti. Neskôr počítací stroj zlepšoval a dosiahol, že sa na ňom dalo i umocňovať a hľadať druhú i tretiu odmocninu. Tak sa stal Leibniz predchodcom počítačovej éry ľudstva.
Leibniz bol fascinovaný myšlienkou vytvoriť univerzálny jazyk, všeobecný myšlienkový algoritmus, ktorým by získaval správnu odpoveď na každú otázku. Vždy si všímal funkčné závislosti, systematicky sa zamýšľal nad vlastnosťami matematických funkcií. Odhalil, že je možné vyjadriť nekonečno ako nekonečný súčet veličín nekonečne malých. Som natoľko pre aktuálne nekonečno, že namiesto, aby som pripustil, že sa ho príroda desí, ako sa bežne hovorí, som presvedčený, že ho má v obľube všade, aby lepšie zdôraznila dokonalosti svojho tvorcu. Medzi rokmi 1673 – 1676 objavil diferenciálny a integrálny počet. Výsledky publikoval až v diele Nová metóda o najväčších a najmenších veličinách (1684) a neskôr v práci O skrytej geometrii a analýze nedeliteľných a nekonečných veličín (1686). Jeho terminológia a symbolika sa ujala. Ďalší učenci rozvinuli celú teóriu a jej aplikácie.
Ako jeden z najvzdelanejších mysliteľov doby Leibniz klasifikoval prvky ľudského myslenia. Prispel k základom modernej matematickej logiky, má podiel na objave teórie determinantov. Bol autorom niekoľkých technických vynálezov (napr. pumpy na odsávanie vody zo šachiet). Dal podnet na vytvorenie akadémií vied v Prusku i v Rusku. V roku 1700 sa stal prvým predsedom Akadémie vied v Berlíne.
Spojenie filozofie so špeciálnymi vedami, ich vzájomné obohacovanie bolo vždy pre Leibnizove myslenie charakteristické. Hľadal jednotu a harmóniu. Chcel porozumieť podstate vesmíru. Hľadal pravdu faktov i pravdu rozumu. Veril v rozumovú poznateľnosť celej skutočnosti. Pohyb a vývoj považoval za podstatnú charakteristiku sveta, v ktorom žijeme. Sformuloval niektoré vývojové myšlienky v biológii, geológii i kozmológii. Naznačil myšlienkovú cestu k dialektike. Vo filozofii i v bežnom živote sa snažil zjednocovať všetko kladné a užitočné. Hľadal cesty pre zmierňovanie protikladov, napríklad aj náboženstva s rozumom, aby zlúčil premýšľanie so zbožnosťou. Robil vedu pre človeka.
Pripravil: DUŠAN JEDINÁK