picture

Benjamin Franklin

17. 1. 1706 - 17. 4. 1790

Stál pri kolíske americkej demokratic­kej ústavy. Prírodovedec, ekonóm a štátnik Benjamin Franklin, ktorého 300. výročie si pripomíname, stál v popredí boja za oslobodenie anglických kolónií, aj v zápase o zrušenie otroctva. Urobil kariéru v podnikaní, vo vede, v literatúre i politike. Je príkladom spojenia dobrých vlastností vynálezcu a politika.

 

Desaťročný začal zarábať vlastnou prá­cou. Najprv v tlačiarni svojho brata, neskôr v rôznych zamestnaniach v New Yorku, Filadel­fii i Londýne. Vydával noviny, publikoval ako úspešný novinár s talentom pre bystré postrehy. Jeho vlastný ži­votopis je ešte stále slávny a čítaný.

 

Systematické bádanie
Franklinova túžba po fyzikálnom poznaní vyvrcholila pri populárnej prednáške z elektriny (1746). Odvtedy začal skúmať elektrické javy sám. Usporiadal prvé poznatky o elektrine a vyslovil tzv. uni­tárnu teóriu elektrických javov. Zaviedol pojem elektrického kladné­ho a záporného náboja. Vložením skla medzi dve olovené platne vyna­šiel prvý doskový kondenzátor (Franklinova doska). Urobil a opísal rôzne pokusy s elektrinou, napr. elektrický vietor, sršanie elektriny z hrotu a pod. Výsledky zverejnil v spise Experimenty a pozorovania z elektriny vykonané vo Filadelfii, ktorý sám vydal v roku 1751. Neskôr toto dielo preložili do viacerých jazykov. Presvedčilo tiež Kráľovskú spoločnosť v Londýne, aby zvolila B. Franklina za svojho člena. Franklin sa zaoberal aj vyžarovaním a vedením tepla (navrhol úsporné a výhrevnejšie kachle), meteorológiou (objasnil vznik severo­východných búrok na pobreží Novej Anglie) a hydrodynamikou (práce na mape Golfského prúdu).

 

Elektrická podstata blesku
Vedecké zásluhy si získal vo svete nesporne experimentálnym dôkazom elektrickej podstaty blesku, objavením a zostrojením blesko­zvodu. To, čo vyslovil anglický prírodovedec Wall a tvrdil S. Gray, pokusmi s lietajúcim šarkanom v rokoch 1748 – 1752 dokázal Benjamin Franklin. Zviedol elektrický náboj z búrkových mrakov pomocou mok­rej nite na kľúč, z ktorého potom priblížením k iným kovovým predme­tom preskakovali iskry sprevádzané praskotom ako pri pokusoch s výboj­mi na trecej elektrike. Pokračovanie v riskantných pokusoch (sám Franklin raz po zasiahnutí elektrickým prúdom stratil vedomie; v Pet­rohrade zahynul pri pokusoch s atmosférickou elektrinou G. Richman, spolupracovník M. V. Lomonosova) priviedlo Franklina k poznaniu, že kovové tyče „priťahujú“ blesk, a že možno tento výboj zneškodniť zvodom. Vedecké poznatky majú podľa Franklina patriť celému ľudstvu a preto si nedal svoj objav patentovať.

 

Všestranné tvorivé spoločenstvo
Pravidelne a oddane sa zúčastňoval práce pre verejné blaho. Založil spolok pre vzdelávanie remesel­níkov a obchodníkov, akadémiu na vzdelávanie mlá­deže, vytvoril prvú verejnú knižnicu v Amerike. Ako poslanec pennsylvánskej snemovne za Filadelfiu pod­poroval každú sociálnu a verejnoprospešnú činnosť. Patril k zakladateľom prvej nemocnice, mestskej po­lície a hasičských zborov. Bol aj generálnym poštmajstrom všetkých anglických kolónií v Amerike. V hnutí za nezávislosť amerických kolónií bojoval a podnecoval novinárskymi článkami, zásady nezávislosti proklamoval pred anglickým parlamentom a obhajoval aj pred Tajnou radou v Anglicku. Po vyhlásení Deklarácie nezávislosti 4. 7. 1776, ktorej bol redaktorom, sa zúčastnil na vypra­covaní ústavy USA (1787). Bol prvým veľvyslancom Spojených štátov ame­rických v Paríži.
Franklin uznával hodnoty: veda, sloboda, vlasť. Dobre urobené je vždy lepšie ako dobre povedané. Tým sa aj riadil. Polovičná pravda je často veľká lož. To spoznával vo vede i v politike. Kvôli jednému klincu odpadla podkova, kvôli podkove skonal kôň, kvôli koňu jazdec. Tomu Franklin uveril a vydržal byť zodpovedným po celý život. Vedel aj vtipne poradiť: Nenaháňajte dvoch zajacov s jedným psom. I odpovedať na svojské otázky: Kto je múdry? Ten, kto sa dokáže od každého niečomu priučiť. – Kto je mocný? Kto sa vždy ovládne. – Kto je bohatý? Ten, kto je spokojný. Pracovitosťou presvedčoval seba i druhých: Ak by niektorá vláda nútila ľudí, aby desatinu svojho času pre nich praco­vali, každý by kričal, ale lenivosť nám odoberá omnoho viac času.

 

Cena informácií
Oceňoval vzdelanosť. Naučil sa štyri európske jazyky (nemčinu, taliančinu, španielčinu, francúzštinu). Rozumel latinsky i grécky. Uznával hodnotu vedomostí i činy ľudskosti. Bolo by pekné, keby bolo možné naučiť žiakov všetko, čo je užitočné, aj všetko, čo ozdobuje človeka; ale umenie je dlhé a čas krátky. Preto treba, aby žiaci študovali to, čo je pravdepodobne najužitočnejšie a najozdobnejšie. D'Alembert (1717 – 1783), francúzsky encyklopedista, ocenil stručne a výstižne dielo B. Franklina: Vytrhol nebesiam blesk a tyranom žezlo.

DUŠAN JEDINÁK