Niels Bohr
7. 10. 1885 - 18. 11. 1962,,Ak ide o atóm, musí človek hovoriť rečou básnikov. Básnikom predsa tiež nezáleží na tom, aby popísali fakty, ale aby vytvárali obrazy... Vonkajší svet nemôžeme už len pozorovať, ale musíme ho prijať ako niečo, k vytváraniu čoho sami prispievame.“ Dánsky teoretický fyzik Niels Bohr vybudoval obraz sveta vo vnútri atómu.
Niels Bohr mal neobyčajnú silu vnútorného pohľadu, vedel sa vcítiť do fyzikálnych skutočností. Spoznal, že pri hľadaní harmónie sveta sme v dráme života súčasne divákmi aj hercami. Odhalil, že klasicky nezlučiteľné pojmy a vylučujúce sa obrazy sa môžu vzájomne dopĺňať. Protiklady hlbokej pravdy sú tiež pravdou. ,,Protiklady tvoria spolu celok.“
Na kodanskej univerzite vyštudoval fyziku, získal doktorát (1911), bol na stáži v Británii u Rutherforda. Od roku 1916 bol profesorom v Kodani, tam založil Inštitút teoretickej fyziky (dnes nesie jeho meno). Bohr získal Nobelovu cenu (1922). V roku 1939 bol niekoľko mesiacov v USA. Po obsadení Dánska Nemeckom odmietol pracovať pre nacistov a ušiel (1943) do Švédska a neskôr do Ameriky. V Los Alamos sa zúčastnil na výskume a vývoji atómovej bomby. Do Dánska sa vrátil roku 1945.
Svojimi princípmi komplementarity a korešpondencie otvoril cestu na poznanie mikrosveta a postavil most medzi klasickou a kvantovou fyzikou. Spojil tri odľahlé oblasti fyziky: spektroskopiu, atómovú fyziku a kvantovú teóriu. Zaviedol pojem kvantových prechodov, vytvoril tzv. planetárny model atómu. Sformuloval myšlienku o diskrétnosti energetických stavov atómov, objasnil zákonitosti emisných spektier. Vypracoval kvapkový model atómového jadra a zaoberal sa problematikou štiepenia jadra atómov. Vytvoril známu Kodaňskú školu fyziky. Niels Bohr vtlačil výraznú pečať fyzikálnemu mysleniu 20. storočia.
Hľadal medzi prírodnými javmi trvalé základné vzťahy. Učil mladých netradične premýšľať v ovzduší porozumenia, tolerancie a duchovnej slobody. ,,Nikdy som sa nebál ukázať mladému človeku, že sám som hlúpy. Nikdy som sa nebránil vyhroteniu rozdielnych a navzájom si odporujúcich stanovísk. Bol som vždy proti tomu, aby sa vyslovovali konečné a určité súdy. Zdá sa mi, že otázku treba udržiavať v stave neurčitosti a nikdy nestrácať zmysel pre humor.“ Vedel, že ,,veda nie je zamestnanie, je to vášeň.“ V matematike odhalil viac než vedu – to je jazyk: ,,Matematika sa podobá určitému druhu spoločného jazyka, uspôsobenému na vyjadrovanie vzťahov, ktoré buď nie je možné, alebo je zložité objasňovať slovami.“ Rozhodol sa pre nezvyčajný pohľad: ,,Vonkajší svet nemôžeme už len pozorovať, ale musíme ho prijať ako niečo, k vytváraniu čoho sami prispievame.“ Všetko to neobyčajné, čo spoznal skúmaním prírody, nazval skromný a duchaplný Bohr kúskom reality. Vytvoril tak trvalé spojenie fyziky a filozofie, kde láska k poznaniu sprevádza lásku k človeku. ,,Výsledky ľudského rozumu musia slúžiť ľudstvu a nikdy nesmú byť použité na nehumánne ciele.“
Odkázal: ,,Život bude vždy zázrakom. Mení sa však pomer medzí pocitom zázraku a odvahou ku snahe o porozumenie.“ Dôsledný hľadač pravdy Niels Bohr patri k ľuďom kráčajúcim krokmi bohov.
DUŠAN JEDINÁK