Wernher von Braun

Dobyť vesmír je najväčšia technologická vízia doby, v ktorej žijeme. Prvým rozhodným krokom pri dobývaní kozmu bude umiestnenie predmetu na obežnú dráhu, kde bude obiehať okolo Zeme. 20. júla 1969 bezpečne pristála na Mesiaci posádka Apolla 11, vynesená zo Zeme raketou Saturn. Šéfkonštruktérom mohutnej nosnej rakety bol Wernher von Braun, pôvodom nemecký vedecký odborník, jeden z najvýznamnejších amerických ideológov kozmonautiky.

Bol to ten istý človek, ktorý konštruoval v Peenemünde nemecké vojnové rakety V2. Ošiaľ silných motorov, ktoré môžu preniknúť do kozmu, ho opantal. Zaradil sa medzi dobyvateľov kozmu za Rusa Ciolkovského, Nemca Obertha, Američana Goddarda a ďalších. Zostane navždy medzi tými, ktorí zásadne prispeli k prvej ceste človeka na Mesiac.
Wernher von Braun pochádzal zo starej pruskej šľachtickej rodiny. Zo záujmu o astronómiu si skonštruoval ako štrnásťročný jednoduchý hvezdársky ďalekohľad. Môcť cestovať na Mesiac, skúmať kozmos, ale nie teleskopmi, ale na ra­ketách... To ma priťahovalo ako Kolumba jeho cesta do Ameriky, napísal. Po maturite začal študovať na berlínskej technike. Objaviteľský duch ho hnal smerom k vedomostiam o konštrukcii raketových motorov. Svoje teoretické znalosti a praktické skúsenosti zhrnul do doktorskej dizertácie, ktorá však už bola tajná, lebo sa zaoberala vojenským využitím teórie raketovej techniky. V tomto smere si Wernher von Braun udržal svoju cieľavedomosť a húževnatosť, rozvinul schopnosti i talent. Stal sa uznávaným raketovým konštruktérom, otcom projektov Apollo, Saturn i Skylab.
Problém amorality je veľmi starý. Z histórie renesancie vi­dieť, že aj najväčší architekti, ako Michelangelo, boli prinútení stavať nové stroje a pevnosti. Profesor von Braun dostával vyzna­menania za konštrukcie rakiet. Tie rozsievali aj smrť. Jedinou chybou V2 bolo, že pristávala na nesprávnej planéte. Naša hračka sa stala ničivou zbraňou. V máji 1945 sa vzdal americkým úradom v južnom Nemecku a spolu so 120 kolegami odišli do vojenskej pevnosti Fort Bliss v Texase. Stal sa technickým riaditeľom amerických vojenských výskumov, ale aj vedeckých projektov pre výskum vrchnej atmosféry. To už rakety dosahovali výšku 200 km nad zemou. Moja vlasť prehrala už dve svetové vojny, nabudúce by som chcel byť na strane víťazov, povedal von Braun. Získal občian­stvo USA (1955) a ako raketový konštruktér presvedčivo propagoval koz­mické lety. Huntwillské laboratóriá začali konštruovať najsilnejšiu raketu. Riaditeľom Marshallovho strediska kozmických výskumov sa stal práve von Braun. Jeho rakety vyniesli do kozmu prvú americkú družicu aj prvých ľudí až na Mesiac. Nech je nadovšetko sláva Bohu, ktorý stvoril tento veľký vesmír, aby človek do neho svojou vedou s hlbokou úctou zo dňa na deň prenikal a skúmal ho.

DUŠAN JEDINÁK