Victor F. Weisskopf

Vnímal tri ciele každej vedy: porozumenie, vysvetlenie a predpovedanie. Vedecký výskum chápal ako humánnu činnosť, lebo vyjadruje vzťah medzi prírodou a človekom. Mal zmysel nielen pre faktické výsledky fyzikálnych vied, ale pozorne vnímal celý vývoj vedeckého poznania (hlavne v 20. storočí).

Obzvlášť výrazne sa zamýšľal nad zodpovednosťou vedcov za ich prácu a jej dôsledky. Zistil, že veda môže urobiť veľa, ale nikdy nemôže rozhodnúť, čo je dobré a čo zlé. Žiadal od všetkých zodpovednosť – predchádzať vojnám a katastrofám v životnom prostredí, vytvárať zmysluplný život pre väčšinu ľudí, zdokonaľovať vzdelávanie, trvať na slobode názorov.
Vedou sa začal aktívne zaoberať, keď prišiel ako doktorand k Bornovi (Göttingen, 1928). Neskôr študoval a pracoval u Pauliho v Zürichu, Heisenberga v Lipsku, Schrödingera v Berlíne, Landaua v Charkove, Diraca v Cambridgei, aj u Bohra v Kodani. Odišiel do USA (1937; univerzita v Rochestri) a v rokoch 1942 – 1945 sa zapojil v Los Alamos do vývoja americkej atómovej bomby v rámci projektu Manhattan. Po vojne (1946 – 1960) bol profesorom Massachusettského inštitútu technológie (MIT) v Cambridgei (USA). V rokoch 1960 – 1965 bol generálnym riaditeľom Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) v Ženeve. Prezidentom Americkej akadémie vied a umení bol v rokoch 1975 – 1979.
Spoznal, že na pochopenie úplného významu našej existencie potrebujeme aj iné cesty. Veda je iba jeden zo spôsobov, hoci veľmi dôležitý, budovania vzťahu medzi ľudstvom a jeho prírodným a sociálnym prostredím. Rôzne zmysluplné prístupy ku skutočnosti, ktoré sa zdanlivo vzájomne vylučujú, môžu prispievať k nášmu chápaniu javov ako celku. Existuje mnoho spôsobov myslenia a cítenia: každý z nich obsahuje nejaký kúsok toho, čo možno považovať za pravdu... Tradície, ktoré človek nazhromaždil, idey, pojmy, báje a náboženstvá, to sú všetko účinky mnohostranného vplyvu prírody na človeka.
Rôznorodé formy ľudskej tvorivosti nemusia byť rozporom medzi racionálnym myslením a emocionálnym cítením. Ak sa chceme zaoberať celkovou ľudskou skúsenosťou, potrebujeme viac odpovedí ako len tie, ktoré získavame vo vede. Je potrebné rozvíjať koncepcie berúce do úvahy ľudskú dušu a priberajúce k výsledkom vedeckých snáh aj morálne hodnoty. Zmysluplná stupnica vnútorných hodnôt môže vytvoriť komplexný systém, ktorý obohatí ľudské poznanie ďalšími netušenými rozmermi. Po dlhej dobe pátrania a omylov sa niektoré pojmy a idey ľudského myslenia postupne stále tesnejšie približujú k základným zákonom sveta... Príroda prostredníctvom človeka začína poznávať sama seba.
Victor Frederic Weisskopf uznal, že neexistuje úplná vedecká definícia súcitu či nadšenia, viery ani cti, humoru alebo šťastia. Príroda je oveľa bohatšia a mnohotvárnejšia, než si to mohol ľudský intelekt kedy predstaviť... Ľudská existencia závisí od súcitu a poznania. Poznanie bez súcitu je neľudské, súcit bez poznania je neefektívny.

DUŠAN JEDINÁK