James H. Jeans
11. 9. 1877 - 19. 9. 1946Vedel nielen veľmi dobre pochopiť moderné fyzikálne poznatky a ich matematickú štruktúru, ale dokázal ich aj úspešne popularizovať. Už jeho prvé odborné práce naznačovali nové fyzikálne intuície a schopnosť mimoriadne jasného písania.
James Hopwood Jeans vyštudoval v Cambridgei matematiku, fyziku i právo. Bol spolužiakom významného anglického matematika G. H. Hardyho. V školskom roku 1899 – 1900 získal experimentálne fyzikálne skúsenosti v Cavendishovom laboratóriu.
Stal sa profesorom aplikovanej matematiky na univerzite v Princetone (1905 – 1909), Cambridgei (1910 – 1912) i v Oxforde (1922), pracoval na observatóriu na Mt. Wilsone (1923 – 1944). V roku 1907 ho zvolili za člena Kráľovskej astronomickej spoločnosti, jej prezidentom bol v rokoch 1925 až 1927. V roku 1928 získal titul Sir. Od roku 1929 zanechal výskumnú činnosť a venoval sa popularizácii vedeckých predstáv a filozofických úvah (napr. Vesmír okolo nás, 1929; Priestor a čas, 1934; Fyzika a filozofia, 1943).
James Hopwood Jeans vedecky pracoval v oblasti dynamiky hviezdnych sústav, teórie vnútornej stavby hviezd a venoval sa kozmogonickej problematike. Štatistickými postupmi skúmal teóriu žiarenia, naznačil možnosť „tepelnej smrti“ vesmíru. Pokúsil sa vysvetliť vznik planét slapovou (katastrofickou) teóriou, podľa ktorej planéty vznikli z hmoty vytrhnutej zo Slnka slapovým pôsobením nejakej hviezdy pri jej tesnom priblížení sa k Slnku. Z jeho diel upútali Matematická teória elektriny a magnetizmu, 1908; Žiarenie a kvantová teória, 1914; Astronómia a kozmogónia, 1928. Za prácu Problémy kozmogónie a hviezdnej dynamiky získal Adamsovu cenu (1917). Dostal aj zlatú medailu Kráľovskej astronomickej spoločnosti (1922) i Franklinovu medailu (1931). Získal čestné doktoráty niekoľkých svetových univerzít.
„Konečná pravda pozorovaného javu je v matematickom vyjadrení. Ak je toto vyjadrenie dokonalé, poznáme jav presne.“ Jeans spoznal, že pre jasné, úplné, ale aj prirodzené vysvetlenie prírodných javov je najlepší matematický výklad, vyjadrenie v pojmových štruktúrach matematiky. Zdá sa, že príroda sa riadi matematickým rozumom, akoby bol vesmír dielom rýdzo matematického mysliteľa. „Iba matematik má nádej, že raz úplne porozumie odvetviam vedy, ktoré odkrývajú tajomstvá Vesmíru; teóriu relativity, kvantovú teóriu a vlnovú mechaniku. Prúd vedomostí smeruje k matematickej skutočnosti. Vesmír sa nám začína javiť skôr ako veľká myšlienka, než ako veľký stroj.“ Zdá sa, akoby v hmotnej ríši bol tvorcom i vládcom inteligentný duch s poznaním matematickej štruktúry, ktorú vnímame aj my. „Naša ľudská schopnosť modelovať prekvapivé vesmírne sily, ktoré majú čosi spoločné s každým jedným z nás, nám umožňuje vytvárať užitočné pojmy a konštruktívne premýšľať i matematicky argumentovať. Myšlienkovo vnímame prírodu matematickými štruktúrami, ktoré sme si vlastne sami zostrojili.“
Dušan Fabian