Akú cenu má historický email?
12.3.2009 20:17:26 | QNew Scientist | Počet zobrazení: 2196x
Minulý rok zmenil jeden list napísaný Albertom Einsteinom majiteľa za viac ako 400 000 dolárov. Podarilo by sa za rovnakú sumu predať výtlačok emailu alebo elektronického súboru?
Je to otázka pre ľudí, ktorí sa zaoberajú literárnymi artefaktmi známych osôb a ktorí rozmýšľajú, ako budú obchodovať v dobe, keď sa informácie kopírujú a šíria jednoduchšie než kedykoľvek predtým.
Predavači kníh, zberatelia a knižnice už dnes podľa slov Joany Winterkornovej z antikvariátu Bernard Quaritch obchodujú s digitálnymi objektmi. Keď knižnica z Emory University kúpila archív spisovateľa Salmana Rushdieho, získala okrem tlačených materiálov aj počítač, tri notebooky, externý pevný disk a inteligentný telefón.
Aj spisovateľ John Updike, ktorý minulý mesiac zomrel, používal od 80. rokov počítač, takže časť jeho tvorby sa zachovala v elektronickej forme.
Doteraz sa s digitálnymi archívmi obchodovalo len ako so súčasťou väčších, z veľkej časti papierových archívov a ceny určoval dátum papierových súčastí. Nikto však nevie odhadnúť, aká hodnotná je digitálna tvorba autora.
„Výtlačok emailu by som neporovnával s listom,“ povedal Gabriel Heaton, ktorý sa špecializuje na literárne rukopisy v aukčnej spoločnosti Sotheby´s a dodal, že hmatateľnejšie digitálne objekty by sa ľahšie oceňovali a predávali.
„Čo napríklad notebook? Napríklad ten, ktorý používala J. K. Rowlingová pri písaní prvého dielu Harryho Pottera v kaviarni v Edinburghu, má skutočne hodnotu,“ povedal, „pretože ho používala autorka.“ Ak by aj dáta z disku skopírovala nejaká knižnica, disk bude mať stále hodnotu. Heaton dodáva, že aj Blackberry Baracka Obamu, hoci aj bez údajov, v budúcnosti určite poteší archívy a zberateľov.
Hoci sa aukčné domy a kníhkupectvá zhodujú, že digitálne archívy by mali mať rovnakú cenu ako ich papierové ekvivalenty, Gordon Bell zo spoločnosti Mirosoft si myslí, že ceny by mali klesnúť takmer k nule. „Keď sú raz údaje skopírované a rozšírené, ich hodnota sa stráca a stávajú sa len časťou pamäte,“ povedal.
Peter Hirtle, pracujúci pre knižnicu Cornellovej univerzity, súhlasí: „Pre digitálnu informáciu je prirodzené, že ju možno takmer donekonečna kopírovať. Ak by sme ju premenili na niečo hodnotné, museli by sme poprieť jej prirodzenosť.“
Winterkornová povedala, že digitálne zbierky prinášajú nové problémy. „Mala som napríklad odhadnúť cenu zbierok obsahujúcich pevné disky, ktoré autor už do počítača nevedel pripojiť. Musela som veriť, že sa na nich nachádza informácia.“
Ľudia, ktorí zanechávajú archív, tiež na digitálny svet podľa Winterkornovej nie sú pripravení, pretože počítače a emaily dokážu o niekoho osobnom života povedať viac ako papierové listy.