Objavili najvzdialenejší objekt vo vesmíre
29.4.2009 13:53:10 | QNew Scientist | Počet zobrazení: 3892x
Astronómovia zachytili doteraz najvzdialenejší objekt vo vesmíre – hviezdu, ktorá explodovala vo vzdialenosti 13,1 miliardy svetelných rokov od Zeme. Stalo sa tak len 640 miliónov rokov po Veľkom tresku na konci „temného veku“ vesmíru, keď sa v priestore začali objavovať prvé hviezdy a galaxie.
Záblesk gama žiarenia (GRB – gamma ray burst) je najjasnejším typom explózie hviezdy. Záblesky nastávajú, keď sa z obrovských hviezd stávajú čierne diery a pritom vychrlia prúdy plynu rýchlosťou blížiacou sa k rýchlosti svetla. Prúdy gama žiarenia miera smerom k nám spolu s dosvitom na inej vlnovej dĺžke, ktorý vzniká, keď prúd gama žiarenia zohreje okolitý plyn.
Záblesk nazvaný GRB 090423 podľa dátumu objavenia prvýkrát zachytil satelit NASA Swift. Do hodiny začali astronómovia zameriavať pozemné teleskopy rovnakým smerom aby mohli skúmať infračervený dosvit záblesku. Jedny z prvých pozorovaní vznikli na Mauna Kea na Havaji s infračerveným teleskopom Veľkej Británie a teleskopom Gemini North.
Aby mohli astronómovia odhadnúť vzdialenosť objektu, zmerali, koľko svetla sa natiahlo (sčervenalo) v dôsledku expanzie vesmíru. Zistili, že k výbuchu došlo vo vzdialenosti ležiacej na červenom posune s hodnotu 8,2, čo je oveľa ďalej než predchádzajúca rekordná vzdialenosť na úrovni posunu 6,7.
Iní astronómovia tvrdia, že objavili galaxie aj vo väčších vzdialenostiach – na úrovni posunu 9 a 10, tieto zistenia sa však doteraz nepodarilo potvrdiť, tvrdí Joshua Bloom z Kalifornskej univerzity, ktorý pozoroval dosvit pomocou teleskopu Gemini South v Chile. Doteraz najvzdialenejšia galaxia ležala na potvrdenom červenom posune s hodnotou 6,96.
Vzdialenosť výbuchu robí z dnes už mŕtvej hviezdy najstarší objavený objekt z obdobia „reionizácie“, ktoré prebiehalo v prvých miliardách rokov po Veľkom tresku. V tomto čase spaľovala radiácia z prvých hviezd, galaxií a zániku častíc tmavej hmoty hmlu tvorenú neutrálnymi vodíkovými atómami.
„V astronómii ide o kľúčovú udalosť,“ povedal Bloom. „Je to začiatok výskumu vesmíru v čase, keď ešte mnohé z dnes známych štruktúr neexistovali.“
Datovanie doby reionizácie je stále nejasné. Ak by sa astronómom podarilo objaviť viac výbuchov v ešte väčších vzdialenostiach, mohli by požiť ich spektrum na určenie rýchlosti, s ktorou sa vesmír stal priehľadným a aspektov, ktoré to ovplyvnili.
„Takto môžeme pozorovať prvé obdobia vesmíru, kedy bolo všetko také chabé,“ povedal Nial Tanvir z Liecesterskej univerzity, ktorý so svojimi kolegami merali teleskopom v Chile ako prví vzdialenosť výbuchu.
Vzdialené výbuchy tiež môžu pomôcť stanoviť umiestnenie galaxií nejasných zábleskov gama žiarenia, ktoré dokážu zachytiť veľké teleskopy, napríklad Hubbleov teleskop, alebo Webov teleskop, ktorý plánuje svoje spustenie v roku 2013.
Tvorenie obrazu prvého vesmíru bude ale vyžadovať nájdenie mnohých vzdialenejších zábleskov. Satelit Swift objavil 120 zábleskov, ktorým dokázal určiť vzdialenosť, ale len tri z nich pochádzali z prvých miliárd rokov po vzniku vesmíru.
Je to aj preto, že hviezdy v prvých rokoch života vesmíru nevznikali v príliš veľkom počte a preto nedochádzalo k zábleskom gama žiarenia. Je to ale tiež preto, že citlivé infračervené detektory, ktoré dokážu veľké vzdialenosti presne a rýchlo odmerať, začali vedci používať len nedávno. Preto astronómovia nemohli skúmať niektoré z najvzdialenejších zábleskov gama žiarenia zachytených satelitom Swift.