Mechanizmus, vďaka ktorému vidíme v šere a jasnom svetle
14.10.2009 23:38:34 | QPhysorg | Počet zobrazení: 2521x
Už ste niekedy rozmýšľali, ako sa vaše oči prispôsobia šeru? Ak prejdeme zo svetla do takmer úplnej tmy, musia sa bunky sietnice rýchlo prispôsobiť. Vedci z Washington University School of Medicine objavili mechanizmus, ktorý dovoľuje ľudskému oku prispôsobiť sa na tmu veľmi rýchlo. Rovnaký proces tiež pomáha oku vidieť v jasnom svetle.
Objav by mohol prispieť k lepšiemu chápaniu chorôb, ktoré postihujú sietnicu, napríklad jej poškodenie spôsobené vekom, ktoré spôsobuje slepotu. Aj objav aj choroba súvisia s bunkami nazývanými čapíky.
Degenerácia sietnice spôsobená vekom môže byť tlmená prístupom, ktorý objavili vedci pod vedením Vladimíra Kefalovova. Mechanizmus prispôsobenia oka súvisí s degeneráciou čapíkov, takže ak by sa podarilo podnietiť aktivitu, mohli by sme niektoré zmeny sietnice zvrátiť.
Svetlocitlivé bunky sietnice sa nazývajú čapíky a tyčinky. Oba typy používajú podobný mechanizmus premieňajúci svetlo na videnie, fungujú ale rozdielne. Tyčinky sú veľmi citlivé a fungujú dobre v šere, rýchlo ich však môže osvetliť prudké svetlo a prestávajú fungovať. Neumožňujú vnímanie farby, preto v šere vidíme farby len zriedkavo. Čapíky nám naopak umožnia videnie farieb a dokážu sa rýchlo prispôsobiť prudkým zmenám intenzity svetla.
Vedci začali výskum so salamandrami, pretože majú množstvo čapíkov, ktoré je možné ľahko pozorovať. Čapíky sa spoliehajú na svetlocitlivé molekuly, ktoré sa spájajú a vytvárajú viditeľný pigment. Pigment sa po absorbovaní svetla zničí, takže ho treba obnoviť alebo nahradiť, aby mohli čapíky aj naďalej vnímať svetlo. Po pôsobení svetla môžu kľúčové súčasti pigmentov nazývané chromofory opustiť bunku a putovať k blízkemu pigmentovému epitelu pri sietnici. Tam je chromofor obnovený a vracia sa naspäť do svetlocitlivej bunky.
V tomto roku sa vedcom podarilo odstrániť zo sietnice salamandry vrstvu pigmentového epitelu, takže sa nemohli obnovovať pigmentové molekuly. Potom vystavili bunky sietnice jasnému svetlu a tme. Tyčinky ďalej nefungovali, čapíky ale fungovali bez zmeny, aj bez pigmentového epitelu oka.
Pôsobenie jasného svetla zničilo pigment v tyčinkách a tie nemohli obnoviť chromofory. Pigmenty v čapíkoch sa ale naopak rýchlo obnovili a pokračovali v činnosti, takže bolo vedcom jasné, že musí existovať aj nejaký odlišný spôsob obnovy.
V novom výskume spravil Kefalov rovnaký experiment s bunkami myší, primátov a ľudí. Všetky s rovnakým výsledkom.
Aby zistili, ako môžu čapíky recyklovať pigment bez epitelu, zamerali sa vedci na tzv. Müllerove bunky, ktoré sú podporou pre čapíky a tyčinky. Vedci do vzoriek aplikovali chemické látky, ktoré tieto bunky zničili a potom vystavili vzorky opäť extrémnym výkyvom svetla.
Bez Müllerových buniek už svoj pigment nedokázali obnoviť ani čapíky a preto sa nevedeli prispôsobiť tme.
Objav podľa slov vedcov znamená, že jedného dňa ľudia dokážu zmeniť procesy v sietnici a zlepšia videnie človeka, ktorému je to v dôsledku úrazu alebo choroby znemožnené.