Vidieť neviditeľné
9.2.2007 14:41:44 | Redakcia portáluMarián Babic | Počet zobrazení: 7784x
Už na prvý pohľad Európske zariadenie pre synchrotrónovú radiáciu (ESRF) v Grenobli vzbudzuje rešpekt svojou impozantnosťou. Tá sa ešte zvyšuje pri oboznámení sa s jeho činnosťou.
ESRF patrí do sedmičky európskych medzivládnych vedeckých organizácií, ktoré predstavujú svetových lídrov v strategických oblastiach výskumu. Projekt vybudovania synchrotrónu schopného produkovať veľmi kvalitné ťažké röntgenové lúče vznikol v roku 1975. Až v roku 1998 podpísalo 12 európskych štátov dohodu o zriadení Európskeho zariadenia pre synchrotrónovú radiáciu (ESRF) a vybudovaní európskeho vysokovýkonného zdroja synchrotrónového žiarenia vo francúzskom Grenoble. K nim postupne pribudlo šesť ďalších pridružených členov, vrátane Českej republiky, Maďarska, Rakúska a Poľska, takže zo stredu Európy chýba už len Slovensko. ESRF otvorila brány prvým používateľom v roku 1994, keď ponúkla prvých 15 meracích staníc (beamlines). Celá výstavba sa skončila v roku 1998, odvtedy je k dispozícií 40 meracích staníc.
ESRF má 579 zamestnancov, z toho 215 vedcov a inžinierov, priemerný vek je 39,5 roka. Rozpočet na rok 2006 78,7 milióna eur, z toho na experimenty a meracie stanice ide 35,3 milióna eur, teda 44,9 % celkových výdavkov.
Najvýkonnejší európsky zdroj synchrotrónového žiarenia posúva vedecký výskum ďalej dopredu. Ide vlastne o urýchľovač elektrónov, ktoré sa pohybujú vysokými rýchlosťami a umožňujú nám nahliadnuť do štruktúr hmoty. Je to teda akýsi supermikroskop. Tisíce rokov sa pritom znalosti ľudstva o svete okolo nás obmedzovali len na makroskopickú úroveň. Aj keď myšlienka atómov je známa od antiky, až v minulom storočí sa mohli začať skúmať materiály na atómovej úrovni. Na to, aby ste ,,videli“ atómy, ktoré majú rozmery desatiny nanometra, čo je jedna miliardina metra, treba použiť iné ,,svetlo“ než je to viditeľné. Ide o svetlo veľmi krátkych vlnových dĺžok, ktoré poznáme ako röntgenové lúče. Synchrotrónové svetlo, ktoré sa produkuje v ESRF, sa skladá väčšinou z veľmi ,,jasných“ röntgenových lúčov. Inými slovami, zväzok röntgenových lúčov je tenký ako vlas a veľmi intenzívny. V konečnom dôsledku je až tisíc miliárd ráz jasnejší než zväzok lúčov, ktorý sa používa v nemocničných röntgenoch. Extrémna jasnosť tohto svetla otvára úplne nové možnosti aplikácií, najmä pri skúmaní vzoriek mikroskopickej hmoty, analyzovaní ultra rozriedených roztokov a dokonca, čo sa robí počas biologických alebo chemických reakcií, vo veľmi krátkom časovom rámci. Unikátne vlastnosti tohto žiarenia, ktoré sa dosahuje v ESRF v širokom spektrálnom rozsahu od ultrafialovej oblasti cez röntgenovú až po gama oblasť, poskytuje experimentálne možnosti v širokom rozsahu vedných odborov, ako sú biológia, medicína, chémia, fyzika, náuka o materiáloch, priemyselné technológie, ale aj geofyzika, archeológia, environmentalistika. Ide teda o zariadenie, ktoré môžu využívať špecialisti z rôznych vedných odborov. Navyše podporuje interdisciplinárny prístup, ktorý je dnes nevyhnutný na dosiahnutie medzinárodne uznávaných vedeckých výsledkov. Preto by členstvo Slovenska v konzorciu ESRF umožnilo našej širokospektrálnej vedeckej komunite využívať na inštitucionálnom základe špičkové experimentálne a technologické zariadenia, získať prístup k novým technikám viazaným na unikátne vlastnosti synchrotrónového žiarenia a nadviazať osobné kontakty so špičkovými odborníkmi. Bolo by aj dôležitým predpokladom na úspešnosť Slovenska v multilaterálnych vedeckých programoch, najmä v 6. a 7. rámcovom programe Európskej únie. Záujem zo strany vedenia ESRF o pridružené členstvo Slovenska, ako mi to potvrdil nielen administratívny riaditeľ Helmuth Krech, ale počas krátkeho stretnutia aj generálny riaditeľ William G. Sterling existuje, lebo si uvedomujú prázdny priestor, ktorý pre nich v strede Európy predstavujeme. Rovnako tak existuje aj záujem slovenských vedcov z viacerých ústavov Slovenskej akadémie vied, ale aj z pracovísk Univerzity Komenského, Slovenskej technickej univerzity, Trenčianskej univerzity A. Dubčeka a dokonca aj niekoľkých malých a stredných podnikov, ako sú ON Semiconductor Piešťany, Semikron Vrbové, Integra Piešťany, CMK Žarnovica. Teraz ide len o to, aby sa proces prihlasovania sa za člena, ktorý sa už začal za predchádzajúcej vlády, dotiahol úspešne do pridruženého členstva Slovenska v Európskom zariadení pre synchrotrónovú radiáciu v Grenoble.