Cukry zo slnečnej energie

18.3.2010 15:03:19 | Q
Science Daily | Počet zobrazení: 3031x

Poľnohospodári sa už niekoľko desiatok rokov snažia získať viac energie zo slnka. Počas fotosyntézy rastliny využívajú slnečnú energiu a oxid uhličitý, ktoré menia na kyslík a cukry. Kyslík sa dostane do vzduchu a cukry zostávajú v rastline. Využitie svetelnej energie v produktoch človeka však nie je až také efektívne. Vedci z Univerzity v Cincinnati to teraz chcú zmeniť.

 

Vedci objavujú nové spôsoby, ako využiť energiu zo slnka a uhlík zo vzduchu na vytvorenie nových foriem biopalív vďaka subtropickým druhom žiab. Ich nový, umelý fotosyntetický materiál využíva rastlinné, bakteriálne, žabie a hubové enzýmy v penovom obale na vytvorenie cukrov zo slnečnej energie a oxidu uhličitého.

Pena umožní efektívnu koncentráciu reaktantov a je zároveň vhodná z hľadiska priepustnosti vzduchu a svetla. Návrh vychádza z penových hniezd subtropickej žaby túngara (Physalaemus pustulosus), ktorá vytvára trvácnu penu, kde vyrastajú žubrienky.

„Výhodou nášho systému v porovnaní s rastlinami a riasami je, že všetku slnečnú energiu dokážeme premeniť na cukry, kým organizmy musia využiť veľké množstvo energie na zabezpečenie iných funkcií potrebných pre prežitie a reprodukciu,“ povedal David Wendell. „Našu penu možno použiť v prostrediach s vysokým obsahom oxidu uhličitého, napríklad pri exhalátoch z tepelných elektrární.“

Dodáva: „V rastlinných systémoch znamená veľké množstvo oxidu uhličitého prerušenie fotosyntézy, náš systém však tieto obmedzenia nemá, pretože využíva bakteriálnu stratégiu zachytávania svetla.“

Vytvorenie rastlinnej peny má mnoho výhod. „Cukry môžete premeniť na množstvo vecí, napríklad na etanol alebo iné biopalivá,“ povedal Wendell. „Z ovzdušia zbiera oxid uhličitý no zároveň nezaberá ornú pôdu využiteľnú aj iným spôsobom.“

„Nová technológia stanovuje ekonomický spôsob využitia fyziológie živých systémov vytvorením novej generácie funkčných materiálov, ktorá v sebe zahŕňa životné procesy,“ povedal Dean Montemagno. „V tejto práci je to konkrétne spôsob využitia slnečnej energie na výrobu oleja alebo potravín spôsobom, ktorý je efektívnejší než čokoľvek predtým. Vo všeobecnosti predstavuje nový prístup využívania mechanizmov živých organizmov v umelých materiáloch.

ďalším krokom bude podľa vedcov sprístupnenie technológie širšiemu využitiu, napríklad pri zachytávaní uhlíka v tepelných elektrárňach.

„Znamená to vytvorenie stratégie na extrakciu tukového obalu rias (používaného v bionafte) a zložiek cytoplazmy a ich využitie v pene“, povedal Wendell. Montemagno dodal: „Je to výrazný prísľub pre oblasť nanotechnológií.“

originál článku