Matematická rovnica zráta cenu chôdze
15.11.2010 18:48:33 | QScience Daily | Počet zobrazení: 4626x
Každý rodič, ktorý niekedy vezme svoje dieťa na prechádzku, vie, že deti sa unavia rýchlejšie ako dospelí. Ale prečo je to tak? Kráčajú deti a nízki ľudia inak ako vysokí, alebo sa skôr unavia z iného dôvodu?
Problémom sa zaoberal P. Weyand zo Southern Methodist University v USA. „Súvisí to s prácou Maxa Kleibera, ktorý skúmal rýchlosť metabolizmu v súvislosti s veľkosťou živočíchov. Zistil, že čím je organizmus väčší, tým pomalšie jeho tkanivá spotrebovávajú energiu,“ povedal. „Bolo by zaujímavé vedieť, prečo a ako funguje metabolizmus práve týmto spôsobom.
Weyand sa spojil s ďalšími americkými vedcami a rozhodli sa merať rýchlosť metabolizmu u ľudí vo veku 5 až 32 rokov, ktorí vážili 15,9 až 88,7 kg a merali 1,07 až 1,83 metra. Chceli zistiť, prečo sa vyšším ľuďom ľahšie kráča.
Vedci zistili, že chodci každej výšky spotrebujú na jeden krok rovnaké množstvo energie, čo znamená, že nižší ľudia chodia menej výhodne, pretože robia menšie kroky a na prejdenie rovnakej vzdialenosti ich musia spraviť viac. Odvodili tiež základnú rovnicu, podľa ktorej možno zistiť, koľko energie človek pri chôdzi spáli. Svoje výsledky publikovali v časopise The Journal of Experimental Biology.
Weyand spolu s kolegami najskôr nafilmovali chôdzu mužov a žien na bežiacom páse pri rýchlosti 0,4 až 1,9 m/s. Popri tom sledovali spotrebu kyslíka a produkciu oxidu uhličitého, na základe čoho mohli zistiť rýchlosť metabolizmu. Potom vedci vypočítali množstvo energie, ktorú človek využíva na chôdzu odpočítaním bazálnej rýchlosti metabolizmu (energia potrebná na zabezpečenie základných telesných funkcií) od celkového tempa metabolizmu, ktorý určili pozorovaním popri chôdzi. Nakoniec vedci porovnali spôsob chôdze, dĺžku krokov, ich trvanie a množstvo času, ktorý nohy strávili v kontakte so zemou aby zistili, či chodia vysokí a nízki ľudia odlišne
Analýzou štýlu chôdze vedci zistili, že všetci dobrovoľníci kráčali rovnakým spôsobom bez ohľadu na ich výšku. Ak by ste teda natiahli 5-ročné dieťa do dvojmetrovej výšky, kráčalo by rovnako ako tak vysoký človek. Preto spotreba energie pri chôdzi nesúvisí so štýlom chôdze..
Vedci potom vypočítali metabolickú cenu za jeden krok a zistili, že bez ohľadu na výšku spotrebujú všetci chodci na jeden krok rovnaké množstvo energie. Preto nezískavajú vysoký ľudia výhodu ani ekonomickejším štýlom chôdze.
Vedci nakoniec potom nakreslili graf výšky chodcov a ich minimálnej spotrebovanej energie a dostali takmer priamku s gradientom -1. Cena jedného kroku bola nepriamo úmerná výške človeka, pretože vysokí ľudia musia na prejdenie rovnakej vzdialenosti použiť menší počet krokov. Nízki ľudia sa tak skôr unavia, pretože hoci ich krok stojí rovnaké množstvo námahy, musia ich spraviť viac.
Na základe tohto objavu vedci odvodili rovnicu na výpočet ceny chôdze. „Do rovnice môžete dosadiť svoju výšku, hmotnosť a prejdenú vzdialenosť. Výsledkom je počet spálených kalórií,“ povedal Weyand. Rovnicu možno zabudovať do populárnych krokomerov, ktoré tak budú poskytovať reálnejšie informácie. Vedci chcú rovnicu rozšíriť tak, aby dokázala vypočítať spotrebu energie pri akejkoľvek rýchlosti.