Majú rastliny inteligenciu?
5.12.2011 09:07:23 | * q| Počet zobrazení: 2308x
Hovoríme s prof. Dr. Františkom Baluškom, DrSc., z Botanického ústavu SAV.
"Čo sa týka schopnosti rastlín úspešne manipulovať živočíchmi vo svoj prospech, zdá sa, že rastliny nám ešte pripravia nejedno prekvapenie."
Prof. Dr. František Baluška, DrSc., je vedúcim laboratória v Inštitúte bunkovej biológie rastlín na univerzite v Bonne, ako aj vedeckým pracovníkom v Botanickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Stal sa jedným z hlavných protagonistov novej biologickej disciplíny – neurobiológie rastlín a je jedným zo zakladateľov medzinárodnej spoločnosti pre neurobiológiu rastlín a šéfredaktorom medzinárodného časopisu Plant Signaling and Behavior, ktorý založil v roku 2006. Okrem toho je hlavným editorom knižnej série, ktorú vydáva nakladateľstvo Springer – Signaling and Communication in Plants. Prof. Baluška prednáša rastlinnú neurobiológiu na Bonnskej univerzite i na Univerzite Komenského v Bratislave.
Môžeme sa o rastline vyjadriť, že má určitú inteligenciu?
V posledných rokoch sa pri rastlinách začína otvorene diskutovať o rastlinnej inteligencii. Tento koncept vypracoval Tony Trewavas z Edinburskej univerzity. Je už dlhšie známe, že rastliny vnímajú veľké množstvo parametrov prostredia a že sú schopné nielen ich ukladať (rastlinná pamäť), ale sú schopné aj integrovať rôzne informácie (rastlinné myslenie) a neskôr použiť takto integrovanú informáciu na správnu odpoveď (rastlinné správanie). Okrem spracovania fyzikálnych parametrov prostredia, najmä svetla a gravitácie, ktoré doslova tvarujú ich vývin, sú rastliny schopné vnímať aj iné rastliny a živočíchy. Na tieto vnemy používajú veľmi citlivé senzory, zachytávajúce zmeny v osvetlení, mechanické a chemické podnety. Samozrejme, aj to, keď živočíchy rastliny poškodzujú, konzumujú alebo opeľujú. Známym príkladom sú mäsožravé rastliny, ktoré sa živia lapaním a konzumovaním živočíchov. Mnohé rastliny manipulujú živočíchy spôsobom, ktorý inak nepohyblivým rastlinám pomáha rozmnožovať sa po celej planéte. Alebo si privolajú chemickou stimuláciou určité živočíchy, takzvaných rastlinných ochrankárov, ktoré potom zabíjajú živočíšnych alebo rastlinných nepriateľov. Rastliny si niekedy aj navzájom ubližujú, či sa dokonca zabíjajú. To v prípade, ak majú málo miesta na svoj rozvoj alebo sa snažia obsadiť nové územia. Takto sa správajú invazívne rastliny. Používajú široký chemicky arzenál jedovatých látok, ktoré vylučujú najmä korene. Niekedy sú rastliny schopné zabiť aj veľké živočíchy. Známy je prípad, keď agáty v púšti Kalahari zabíjali antilopy, lebo ich neúnosne požierali v dôsledku veľkého sucha. V tomto prípade sa agáty medzi sebou informovali chemickou rastlinnou rečou, a niektoré z nich si zvyšovali hladinu toxínov ešte pred tým, než ich antilopy začali požierať. Čiže môžeme konštatovať, že rastliny sú schopné aj určitého plánovania svojich budúcich aktivít. V prípade agátov je veľmi zaujímavý ich manipulačný spoločný vývoj s mravcami. Agáty poskytujú mravcom ubytovanie i stravu (nektár a špeciálne listové plody). Mravce sa zasa starajú o ochranu pred parazitmi, ako aj o celkovú hygienu agátov. Keďže tieto mravce odmietajú inú potravu, zdá sa, že sú závislé od agátov, ktoré, ako je dobre známe, obsahujú mnohé psychoaktívne látky.
Vieme, ako vyzerajú nervové bunky živočíchov na prenos vzruchov. Akým spôsobom prenášajú tieto vzruchy rastliny, keďže nemajú nervové bunky?
Rastliny síce nemajú klasické nervy, ale mnohé rastlinné bunky majú v podstate všetky vlastnosti neurónov. Bunky rastlín majú medzi sebou spojenia pripomínajúce nervové synapsy a dokážu prenášať akčné potenciály. Veľký počet týchto neuronálnych rastlinných buniek je v centrálnej časti rastlinných orgánov tvoriacej tzv. cievne zväzky. Ešte viac ich je v koreňových špičkách, ktoré predstavujú rastlinný mozog, pripomínajúci mozog nižších živočíchov. Keďže má jedna rastlina nespočetne veľa koreňových špičiek neustále navzájom komunikujúcich akčnými potenciálmi, ako aj chemickými signálmi, suma všetkých týchto koreňových špičiek predstavuje niečo na spôsob rastlinného difúzneho supermozgu.
Ako zistíme, že rastlina je schopná vnímať zmeny teploty, tlaku či stresu?
Už v priebehu niekoľkých sekúnd po zmene teploty, tlaku, svetla, pozície v gravitačnom poli či iného fyzikálneho a chemického parametra môžeme elektrickou reakciou zaregistrovať vnemy rastliny. Čím je zmena rýchlejšia a výraznejšia, tým je aj rastlinná reakcia výraznejšia. Rastlina sa okamžite začína prispôsobovať (zmenou elektrických, chemických a napokon aj genetických procesov) a keď sa neskôr vystaví podobnému stresu, už bude odolnejšia. V podstate to je spôsob rastlinného správania a učenia sa, ktorý v prírode prebieha takmer neustále.
Vieme, že rastlina má pamäť. Ak zažije krátkodobé sucho, vie v budúcnosti lepšie reagovať, prispôsobiť sa mu než rastlina, ktorá nebola vystavená stresu z nedostatku vody. Dajú sa rastliny od jari pripraviť na sucho v lete?
Ako sme spomenuli, mierny stres rastlinám pomáha, lebo ich robí odolnejšími na možný silnejší stres. Teoreticky by bolo možné rastliny v priebehu roka cielene robiť odolnejšími postupne sa zvyšujúcim, ale miernym stresom. Taktiež vieme využiť v praxi schopnosť rastlín chemicky komunikovať medzi sebou, ale aj s rôznymi živočíchmi. Napríklad, rastlina požieraná veľmi intenzívne určitým hmyzom je schopná si chemicky privolať iný hmyz, tzv. rastlinného ochrankára, ktorý útočníka zlikviduje. Známy je príklad parazitických osičiek zabíjajúcich premnožené húsenice, ak rastliny vyšlú svoje chemické SOS. Zistili sme však, že šľachtené rastliny tieto schopnosti často strácajú. Konkrétne ide o kukuricu a háďatká, ktoré požierajú ich korene. Preto bude treba prehodnotiť naše súčasné šľachtiteľské postupy.
Vedia rastliny ovplyvňovať svoje okolie? Vedia sa učiť?
Rastliny ovplyvňujú okolie rôznymi spôsobmi. V prvom rade treba konštatovať, že rastliny počas dlhej evolúcie prispeli značne tak k tvorbe úrodnej pôdy, ako aj k zloženiu atmosféry. Vyparovaním vody, ktorú vo veľkých množstvách nasávajú z pôdy, vylučovaním kyslíka ako vedľajšieho produktu fotosyntézy, ako aj konzumáciou oxidu uhličitého sú rastliny kľúčové pre našu existenciu. Taktiež vytváraním organických látok z anorganických v procese fotosyntézy. Rastliny doslova živia živočíchy. Ale sú schopné nimi aj manipulovať. Na tento účel používajú rôzne stimulácie ako vône, farby, tvary a, samozrejme, chutné plody, ktorých jedinou funkciou je, aby boli zjedené živočíchmi. Tak si rastliny zabezpečujú rozšírenie semien, kultiváciu či ochranu.
Rastliny si vedia zapamätať v podstate všetky vnemy, ktoré prijmú. Preto bude treba posilniť výskum týchto otázok. Zatiaľ sa ukazuje, že rastliny nie sú pasívnymi obeťami, ale skôr aktívnymi partnermi pri spoločnom vývoji so živočíchmi, priam až dominantnými. Napríklad rastliny tabaku sú schopné si vymeniť opeľovačov, ak to treba – podľa aktuálnej situácie. Môžu živočíchmi nielen manipulovať, ale ich aj zabíjať, ako to vidíme pri mäsožravých rastlinách. Niektoré orchidey už prestali opeľovačom ponúkať nektár, sú schopne ich prilákať aj bez potravy. Kvety týchto orchideí osím samčekom pripomínajú samičky pripravené na párenie. Opeľovanie potom prebehne tak, že samčeky sa opakovane neúspešné pokúšajú o kopuláciu. Zdá sa, že rastliny nám ešte pripravia nejedno prekvapenie. Doteraz sme predpokladali, že toxickými chemickými látkami sa rastliny len bránia pred zjedením. Faktom však je, že mnohé rastlinné látky sú psychoaktívne, často spôsobujúce zmenu živočíšneho aj ľudského vedomia. Každá rastlina syntetizuje veľké množstvo týchto látok, z ktorých zatiaľ poznáme iba veľmi málo a ešte menej z nich je preštudovaných z hľadiska ich účinkov na ľudský mozog a psychiku. Tu mám na mysli nielen klasickú závislosť, ktorá sa vybuduje v priebehu týždňov a mesiacov, ale také látky, od ktorých sa stávame závislými až po dlhodobej konzumácii – napríklad v priebehu mnohých generácii. Napríklad vitamíny. Nie som si istý, či by sme vôbec dokázali po takom dlhom spoločnom spolužití prejsť na bezrastlinnú potravu. Je celkom možné, že to rastliny s nami myslia dobre a že si iba zaisťujú našu stálu pozornosť tým, že nám ponúkajú kokteil rôznych látok. V každom prípade treba rátať aj s možnosťou, že naša nadradenosť nad rastlinami nie je taká jednoznačná, ako sa nám teraz javí. Treba si uvedomiť, že chemická komplexita rastlín, a to nielen exotických rastlín, ale aj našich úplné bežných plodín, je taká enormná, že zatiaľ ani presne nevieme, čo všetko prostredníctvom rastlinnej stravy konzumujeme.