Milí sme aj vďaka génom

11.4.2012 14:50:29 | Q
Science Daily | Počet zobrazení: 1444x

Ukazuje sa, že to, či je človek milý, nesúvisí iba s príkladom matky. Psychológovia Buffalskej a Kalifornskej univerzity zistili, že k našej prívetivosti určitou časťou prispievajú naše genetické predispozície.

 

Vedci skúmali správanie ľudí, ktorí mali dve verzie receptorových génov pre dva hormóny, ktoré sa na základe laboratórnych výskumov spájajú s príjemným správaním. Podľa slov Michela Poulina ide o oxitocín a vazopresín.

V skutočnosti z nás tieto hormóny robia milšími, minimálne vo vzťahu k najbližším. Oxytocín podporuje správanie vlastné matke a v laboratóriách boli ľudia pod vplyvom tohto hormónu viac spoločenskí.

Poulin chcel vo svojom výskume zistiť, či tento hormón, označovaný tiež ako „droga lásky“, podporuje milé správanie v širšom zmysle, napríklad či sme náchylnejší podporovať charitu, alebo či ochotnejšie platíme dane, nahlásime zločin či darujeme krv.

Hormóny fungujú tak, že sa pripoja k našim bunkám pomocou receptorov, ktoré sa vyskytujú v rôznych formách. Existuje niekoľko génov, ktoré riadia funkciu receptorov pre oxytocín a vazopresín.

Dobrovoľníkov vedci skúmali pomocou internetového prieskumu vo vzťahu k verejnej službe, iným ľuďom, charitatívnym aktivitám a celkovému pohľadu na svet.

Vedci analyzovali DNA zo slín 711 dobrovoľníkov a zisťovali, ktorú formu receptorov na oxytocín a vazopresín majú. Zistili, že gény určujúce typ receptorov určujú spolu s vnímaním sveta sklon človeka k prívetivému správaniu.

Vedci netvrdia, že objavili gény, ktoré z vás spravia milých ľudí, objavili len gény, ktoré k tomu nesporne prispievajú.

originál článku