Ako zachrániť poškodenú miechu
30.10.2012 09:11:22 | * qquark.sk | Počet zobrazení: 4098x
RNDr. Nadežda Lukáčová, DrSc., riaditeľka Neurobiologického ústavu SAV v Košiciach sa venuje štúdiu bunkovej signalizácie v centrálnej nervovej sústave (CNS), bola zodpovednou riešiteľkou ôsmich a spoluriešiteľkou viacerých vedeckých projektov (VEGA, APVV, MAD, CE SAV, ŠF EÚ). Je autorkou a spoluautorkou vedeckých článkov, jednej monografie, autorkou a spoluautorkou ôsmich kapitol v zahraničných monografiách. Pozývajú ju prednášať na medzinárodné sympóziá (Poľsko, Kréta, Nemecko, Grécko). Je garantkou doktorandského štúdia v odbore Fyziológia živočíchov, podieľa sa na výchove doktorandov. Je členkou viacerých domácich a zahraničných vedeckých spoločností. Vo voľnom čase sa rada potuluje prírodou.
Mozog a nervová sústava človeka – ako by ste charakterizovali tento záhadný svet?Mozog je mimoriadne zložitá štruktúra. Čokoľvek o ňom vieme, je to ešte vždy málo na to, aby sme úplne prenikli do jeho tajov. Ľudský mozog pozostáva takmer zo 100 miliárd nervových buniek a ich výbežkov, ktoré medzi sebou navzájom komunikujú. Okrem nich sa v mozgu nachádzajú podporné bunky, ktoré tvoria až 90 % mozgového tkaniva. Tie nervové bunky vyživujú. Každá nervová bunka je schopná vytvárať funkčné spojenia s nespočetným množstvom ďalších neurónov prostredníctvom kontaktných bodov, tzv. synáps, v ktorých prebiehajú zložité chemické procesy. Odhaduje se, že na povrchu jednej nervovej bunky v mozgovej kôre sa nachádza 3- až 10-tisíc synáps, ktoré zabezpečujú medzibunkovú komunikáciu. Navyše, prenos signálov v nervovom systéme sa uskutočňuje prostredníctvom chemických látok, tzv. neurotransmiterov, ktoré pôsobia na nervové bunky vzrušivo alebo tlmivo. Takéto prostredie predurčuje mozog na súčasné spracovanie veľkého množstva informácií.
Na prenose informácií z jednej nervovej bunky na druhú sa podieľa aj mnoho signálnych molekúl. Jednou z nich je plynná látka oxid dusnatý (NO), ktorý vzniká v bunkách podľa potreby a vzhľadom na jeho krátku životnosť sa v nich hneď využíva. V nervovom systéme hrá NO významnú úlohu – reguluje tvorbu synáps, moduluje uvoľňovanie neurotransmiterov, je jedným z indikátorov bolesti a jeho úloha sa predpokladá aj v procese učenia a pamäti. Ak napríklad potkanom zablokujete v mozgu tvorbu NO, stratia schopnosť zapamätať si orientáciu v bludisku. Podarilo sa nám dokázať, že NO ovplyvňuje prenos signálov v CNS aj na veľké vzdialenosti. Zistili sme napríklad NO signalizáciu v dýchacej dráhe, ktorá prepája neuróny medzi mozgom a miechou. Poškodenie krčnej chrbtice spôsobuje ochrnutie končatín a je často sprevádzané náhlou zástavou dýchania. Poznatky z experimentálnych bádaní môžu byť prínosné hlavne v prvej fáze poranenia a môžu mať život zachraňujúcu úlohu. Doposiaľ sme identifikovali účasť NO na prenose signálov v štyroch nervových dráhach.
Nájsť efektívny spôsob ochrany miechy pred vznikom sekundárneho poškodenia a efektívne podporiť jej obnovovanie. Poškodenie miechy predstavuje vážny problém sprevádzaný čiastočným alebo úplným ochrnutím končatín. Výsledky najnovších prieskumov ukazujú, že takmer pri 60 % takto postihnutých jedincov dochádza v dôsledku poškodenia k svalovým kŕčom, ktoré sú veľmi bolestivé.
Približne 20 pacientov na 100 000 obyvateľov si ročne poškodí chrbticu. K úrazom chrbtice, pri ktorých sa poškodí miecha, a v dôsledku toho ochrnú dolné končatiny, dochádza zväčša pri dopravných nehodách, pričom viac ako polovica z nich postihuje mladú generáciu vo veku 16 až 30 rokov. Stav pacientov po týchto úrazoch je veľmi vážny a pripúta ich doživotne na invalidný vozík. Hoci je strata pohyblivosti vážnym životným obmedzením, nie je v týchto prípadoch jedinou komplikáciou. Najčastejšími poúrazovými komplikáciami, s ktorými sa počas celého zvyšku života stretáva až 90 % pacientov, sú nervové poruchy močových ciest, ktoré prerastajú do chronických zápalov, a poruchy vyprázdňovania čriev. Poškodenie a zlyhanie obličiek je jednou z najčastejších príčin úmrtí takýchto pacientov. Napriek výraznému pokroku v poúrazovej starostlivosti je liečba v akútnom štádiu naďalej obmedzená iba na zmiernenie zápalu a opuchu v mieste poranenia.
Očakávame, že v rámci riešenia projektu Tvorba a vývoj diagnostického postupu pri liečbe traumou poškodenej miechy, ktorý je financovaný zo štrukturálnych fondov EÚ, by sme mohli v liečbe akútnych poúrazových poškodení nájsť nové riešenia. Neexistuje zatiaľ terapia, ktorá by v takýchto prípadoch zabránila vzniku sekundárneho poškodenia a následne trvalej invalidite pacienta. Podanie liečivých látok priamo na miesto poškodenia a epidurálne podchladenie, vyvinuté na našom pracovisku a od roku 1993 používané pri plánovaných operáciach na viacerých pracoviskách v USA a Japonsku, by mali sekundárne poškodenie vo výraznej miere obmedziť.
Transplantácie bunkových preparátov, ktoré majú schopnosť obnoviť poškodené nervové bunky a ich vlákna, sú ďalšou terapeutickou možnosťou v regenerácii miechy. Aj keď v poslednom období transplantácie týchto buniek zaznamenali pri niektorých nižších živočíšnych druhov výrazný vedecký úspech, tieto liečebné postupy sú ešte nedostatočne overené na väčších zvieratách, a teda riziko zlyhania pri takýchto zákrokoch na človeku je veľmi vysoké. Cieľom projektu, ktorý riešime, je stanoviť najvhodnejší liečebný postup po poškodení miechy pri miniprasatách.
Na jeseň začneme prvé pokusy, keď experimentálnym zvieratám s poškodením miechy budeme aplikovať nami navrhnuté liečebné postupy. Predpokladáme, že 12- až 24-hodinové podchladenie miechy v kombinácii s lokálnym obmývaním obnaženej miechy liečivými látkami počas 24, 48 alebo 72 hodín účinne zníži degeneratívne zmeny v mieche po úraze. Z klinickej praxe vieme, že poranenie miechy je dynamicky sa vyvíjajúci proces, ktorý sa rozvíja v priebehu niekoľkých hodín až dní a že dovoz pacienta po poranení miechy na neurochirurgickú kliniku trvá 6 až 24 hodín. Navrhnutá terapia miechy zohľadňuje dlhoročné skúsenosti riešiteľského kolektívu v oblasti experimentálnej neurobiológie a zároveň nadväzuje na skúsenosti špičkových neurochirurgov.
Transplantácie bunkových preparátov, ktoré by mali pomôcť obnoviť narušené nervové spojenia v mieche plánujeme uskutočniť v kooperácii s naším kolegom prof. Martinom Maršalom, ktorý vedie laboratórium regeneračnej medicíny na Kalifornskej univerzite v San Diegu a s lekármi z neurochirurgickej kliniky LF UPJŠ Experiment je pripravený tak, aby čo najvernejšie simuloval klinické prípady. Pokrok práve v tejto oblasti výskumu by mohol priniesť historický zlom v riešení danej problematiky a posunul by praktickú neurochirurgiu o veľký krok dopredu.