Nová analýza spája výšku stromov s klimatickými podmienkami
19.8.2014 23:31:40 | Ján Klučársciencedaily.com | Počet zobrazení: 1900x
Čo limituje výšku stromov? Je to percento fotosyntetickej energie, ktorú využívajú na rast nových, produktívnych listov? Alebo je to ich schopnosť viesť vodu do veľkých výšok a ňou zabezpečiť tvorbu cukru v listoch? Podľa vedcov hrajú úlohu oba tieto faktory - aj získavanie zdrojov aj hydraulické limitácie.
Thomas Givnish z University of Wisconsin-Madison skúmal ako výška, schopnosť produkovať energiu a fyziológia rôznych stromov závisia od klimatických podmienok. Svoju štúdiu vykonal v štáte Viktória v juhovýchodnej Austrálii, kde sa nachádzajú rôzne druhy eukalyptových stromov, ktoré majú od 1 metra až po vyše 90 metrov. Jeden z týchto druhov, Eucalyptus regans, je najvyšší kvitnúci strom na svete. V Tazmánii, neobyčajne daždivej oblasti južnej Austrálie, sa nachádza najvyšší strom tohto druhu, ktorý má až 101 metrov (najvyšší strom na svete je v severnej Kalifornii a má 116 metrov).
Južná Viktória, Tazmánia a severná Kalifornia sa vyznačujú výdatným dažďom, veľkou vlhkosťou a veľmi obmedzeným vyparovaním, čo naznačuje, že atmosférická vlhkosť je pre neobyčajne vysoké stromy nevyhnutná. Nová štúdia Givnisha a Grahama Farquhara z Austrálskej národnej univerzity však zistila, že len samotný dážď nedokáže vysvetliť výšku týchto stromov.
Druhý faktor, kapacita vyparovania, určuje, do akej miery dokáže strom absorbovať vodu z dažďa. Teplé, suché a slnečné podnebie spôsobujú rýchlejšie vyparovanie z listov. Givnish zistil, že výška stromov bola úzko spätá s pomerom ročných zrážok ku vyparovaniu. Čím sa tento pomer zvyšoval, tým boli stromy vyššie.
Iné faktory, ako úrodnosť pôdy, výskyt lesných požiarov a dĺžka obdobia rastu, takisto ovplyvňujú výšku stromov. Vysoké a rýchlo rastúce stromy získajú viac slnečného svetla a tým aj viac energie z fotosyntézy. Takisto ich viac opeľujú živočíchy. Aj drevo a korene sú pre strom kriticky dôležité, aj keď neprodukujú energiu fotosyntézou. Vo vlhších oblastiach nepotrebujú stromy na tvorbu koreňov toľko energie, vďaka čomu môžu narásť do väčších výšok.
Rastliny vo vlhkých oblastiach majú takisto aj zvýšenú fotosyntézu vďaka tomu, že môžu otvoriť prieduchy na listoch, cez ktoré si vymieňajú s atmosférou plyny. Keď stromy absorbujú viac oxidu uhličitého, dokážu viac narásť. Obmedzenia spôsobené tvorbou energie a hydraulikou by mali v suchých oblastiach narastať.
Givnish a jeho tím takisto zmerali izotopický obsah uhlíku v dreve skúmaných stromov. Ak by výšku stromov určovala len hydraulika, zloženie izotopov uhlíka by sa u rôznych stromov nemalo líšiť, pretože všetky stromy by rástli do výšky, v ktorej už hydraulika bráni fotosyntéze. Zloženie izotopov by takisto malo byť konštantné, ak by výšku určovala len tvorba energie, pretože tvorba energie priamo neovplyvňuje prieduchy.
PR odkaz: Brigády a práca v poľnohospodárstve
Avšak ak oba faktory platia spoločne, ťažšie izotopy uhlíku by sa mali akumulovať vo vlhších oblastiach viac, keďže v týchto oblastiach dokáže intenzívnejšia fotosyntéza zabezpečiť rast väčšieho množstva dreva, a presne toto je výsledok, ktorý Givnishov tím meraniami zistil.
Prevzaté z originálu "New analysis links tree height to climate" na sciencedaily.com