Správna veľkosť pomáha vyhnúť sa vyhynutiu
20.2.2015 00:54:35 | Ján Klučársciencedaily.com | Počet zobrazení: 1488x
Vedci, skúmajúci diverzifikáciu obojživelníkov za posledných niekoľko sto miliónov rokov, zistili, že sexuálne dimorfné druhy - tie, u ktorých sa veľkosť samčekov a samičiek líši - sú menej ohrozené vyhynutím a sú schopnejšie v prispôsobení sa rôznym životným prostrediam. Nová štúdia ponúka inovatívny pohľad na masové vymieranie obojživelníkov, ktoré dnes kvôli klimatickým zmenám, chorobám a strate životného prostredia môžeme pozorovať po celom svete.
Stephen De Lisle z Torontskej univerzity povedal, že samčeky a samičky sexuálne dimorfných druhov obojživelníkov sa dokážu nezávisle prispôsobiť (napríklad veľkosťou) rozličným funkciám potrebným k prekonaniu hrozieb, ktoré sú pre mnohé iné druhy osudové. Doteraz sa predpokladalo, že rôzne veľkosti jednotlivých pohlaví jedného druhu znamenajú viac spotrebovaných zdrojov a menšiu prispôsobivosť a diverzifikáciu, v porovnaní s druhmi, u ktorých majú obe pohlavia rovnakú veľkosť a ostatné dôležité charakteristiky (ako napríklad využívanie životného prostredia, alebo stravu).
Už dávno sa vie, že perie páva a parohy jeleňa pomáhajú samčekom v hľadaní si samičky, avšak o rozdielnych charakteristikách obojživelníkov sa toho mnoho nevie. Viaceré ich druhy vedci ani nestihnú identifikovať pred tým než vymrú. Vedci odhadujú, že 30 až 40 percent zo všetkých druhov obojživelníkov na Zemi (je ich približne 7 000) je v súčasnosti ohrozených. To je najväčšie percento ohrozených druhov v živočíšnej ríši a ich strata je veľkým ohrozením svetovej biodiverzity.
Obojživelníky nie sú len dôležitou súčasťou potravinového reťazca a biodiverzity. Niektoré z nich majú v koži chemikálie, z ktorých sa dajú vyvinúť lieky proti chorobám ako rakovina, alebo AIDS. Kvôli priepustnosti ich kože a dvojfázovému životnému cyklu, ktorý sa začne vo vode a neskôr sa presunie na súš, sú obojživelníky zraniteľnejšie voči zmenám teploty a znečisteniu vody a ovzdušia než iné živočíchy. De Lisle dodal, že dodnes nevieme presne ktoré charakteristiky obojživelníkov hrajú úlohu v zraniteľnosti voči vyhynutiu, keďže sme už mohli v minulosti pozorovať ako vyhynuli druhy obojživelníkov aj napriek tomu, že žili v čistom životnom prostredí (ako napríklad Ropucha zlatá z Kostariky).