Jaskyňa ukázala 3 000 rokov európskej klimatickej histórie
15.6.2015 23:17:02 | Ján Klučársciencedaily.com | Počet zobrazení: 1792x
Výskum vápencových formácií v odľahlej škótskej jaskyni vedcom ponúkol unikátny 3 000 ročný záznam histórie klimatickej variability v Európe. Klimatické zmeny výrazne ovplyvnili veľké udalosti nášho kontinentu vrátane pádu Rímskej ríše či Vikingskej expanzie. Vedci z Univerzity Nového Južného Walesu detailne preskúmali päť stalagmitov v jaskyni Roaring Cave na sever od Ullapoolu v severozápadnom Škótsku a získali tak unikátny pohľad do histórie Severoatlantickej oscilácie.
Andy Baker z Univerzity Nového Južného Walesu povedal, že so svojim tímom získal doteraz najrozsiahlejší záznam tohto klimatického javu, ktorý výrazne ovplyvňuje klímu Európy. Potvrdzuje to, že počas Stredovekého klimatického optima, medzi rokmi 1080 a 1430, bol oscilačný index Severoatlantickej oscilácie v nezvyčajne dlhej kladnej fáze. To prinieslo Škótsku viac dažďa a západnému Stredomoriu viac sucha.
Dlhá kladná fáza sa tiež vyskytla v období medzi rokmi 290 a 550, kedy zanikla Rímska ríša a ľudia v južnej Európe sa intenzívne sťahovali. Medzi rokmi 600 a 900 bola zase veľmi dlhá záporná fáza, ktorá zrejme dodala teplo a sucho severozápadnej Európe. To mohlo spôsobiť expanziu Vikingov na západ. (Treba však podotknúť, že presný dátum tejto vikingskej expanzie je dodnes predmetom nezhôd medzi vedcami.)
Severoatlantický oscilačný index predstavuje rozdiel tlaku vzduchu medzi Islandom a Azorskými ostrovmi, ako aj silu západného vetra Severného Atlantiku. Jaskyňa Roaring Cave (tiež nazývaná Uamh an Tartair) je plytká jaskyňa v severozápadnom Škótsku, ktorá sa nachádza pod vrstvou rašeliny, naakumulovanou počas posledných 4 000 rokov. Zrážková činnosť tejto lokality je úzko spätá so silou oscilačného indexu počas zimy. Čím je index kladnejší, tým je viac zrážok. Rýchlosť rastu stalagmitov v jaskyni Roaring Cave je veľmi citlivá na celkové množstvo zrážok – čím je v rašeline viac vody, tým rastú stalagmity pomalšie.
Baker podotkol, že pri svojom výskume zmeral hrúbku každého letokruhu piatich stalagmitov z tejto jaskyne, vrátane jedného, ktorý ponúkal klimatický záznam dlhý vyše 1 800 rokov. Spojením údajov zo všetkých piatich stalagmitov získali klimatický záznam obdobia trvajúceho 3 000 rokov (1000 p.n.l. – 2000 n.l.).
Baker uviedol, že ich výskum dodal veľkým sťahovaniam v Európe nový klimatický kontext. Je na vedcoch aby túto štúdiu použili v tvorbe hypotéz o dopade životného prostredia na spoločenskú zmenu. V jeho tíme pracovali okrem vedcov z Univerzity Nového Južného Walesu aj vedci z Lausannskej univerzity a Arizonskej univerzity.