Modely planét podobných Zemi
19.6.2015 00:29:58 | Ján Klučársciencedaily.com | Počet zobrazení: 1339x
Tím vedcov vyvinul počítačové modely schopné analyzovať ultrafialovú radiáciu, ktorú dostávajú Zemi podobné planéty od svojich hviezd. Lisa Kaltenegger z Cornell University povedala, že ultrafialové svetlo môže prospieť, ale aj uškodiť vývoju života – všetko závisí od jeho intenzity. S kolegami sa teda rozhodla zistiť koľko ultrafialového žiarenia mladé, Zemi podobné planéty dostávajú. Štúdiu viedla Sarah Rugheimer z Cornell University a podieľali sa na nej, okrem Kaltenegger, aj Antigona Segura z Universidad Nacional Autonoma de Mexico a Dimitar Sasselov z Harvard Smithsonian Center for Astrophysics.
Rugheimer podotkla, že ich modely budú musieť analyzovať rôzne planéty v rôznych štádiách vývoja. Preto sa zamerali na namodelovanie štyroch geologických období dejín Zeme, ktoré použili ako vzory. Prvé modelované geologické obdobie predstavovalo prebiotický svet s atmosférou pozostávajúcou prevažne z oxidu uhličitého – tak vyzerala Zem pred 3,9 miliardami rokov. V druhom geologickom období sa sformoval prvý kyslík, aktívna biosféra a proces biosyntézy – v takomto období bola Zem pred 2 miliardami rokov. Kyslík bol vtedy vytvorený prvými kyanobaktériami a dosahoval úroveň 1 percenta dnešnej úrovne.
Rugheimer povedala, že faktorom na zohľadnenie nie je len množstvo ultrafialového žiarenia, ktoré na planétu dopadne, ale aj špecifický typ tohto žiarenia. Niektoré vlnové dĺžky sú pre DNA výnimočne nebezpečné. Mnohobunkový život sa na Zemi vyvinul pred 800 miliónmi rokov, čo predstavuje tretie namodelované geologické obdobie. V tomto období mal kyslík v atmosfére 10 percent dnešnej úrovne. Posledné, štvrté namodelované geologické obdobie reprezentuje dnešný stav Zeme, kde na jeden milión molekúl vzduchu pripadá 355 molekúl oxidu uhličitého.
Vedci podotkli, že vo všetkých geologických obdobiach po vzniku kyslíku sa k povrchu planéty dostane menej biologicky aktívneho ultrafialového žiarenia (nezávisle od teploty materskej hviezdy). Rugheimer dodala, že keď bola doktorandkou na harvarde, zvykla vysvetľovať, že na efektívny astrobiologický výskum je potrebná úzka spolupráca mnohých vedných odborov. Podľa nej táto štúdia spája výskum astrofyzikálnych podmienok, ktoré vedci očakávajú na vzdialených planétach, s experimentálnym výskumom pôvodu života na Zemi.
Prevzaté z originálu "Astronomers create array of Earth-like planet models" na sciencedaily.com