Šieste masové vymieranie
21.6.2015 00:55:27 | Ján Klučársciencedaily.com | Počet zobrazení: 1709x
Biológovia aj prostredníctvom najkonzervatívnejších odhadov ukázali, že druhy živočíchov a rastlín miznú v súčasnosti najrýchlejšie od pádu dinosaurov. Túto zlú správu priniesla nová štúdia vedená Paulom Ehrlichom zo Stanford Woods Institute for the Environment, ktorá má za cieľ dosiahnuť zavedenie čo najintenzívnejších a najrýchlejších opatrení na záchranu ohrozených druhov, populácií a životných prostredí. Ehrlich totiž podotkol, že ak zaváhame, môže už byť neskoro, keďže v dnešnej dobe svet vstupuje do šiesteho masového vymierania.
Ehrlich je síce preslávený hlavne štúdiami o ľudskej populácii, avšak problematika vymierania mu nie je cudzia, keďže už v roku 1981 o nej napísal knihu. Vo svojich prácach o koevolúcii, rasovej, pohlavnej a ekonomickej spravodlivosti a jadrovej zime vždy zahrnul aj problém vymierania divo žijúcich populácií. Vedci sa vo všeobecnosti zhodnú, že vymieranie dosiahlo úrovne, ktoré sú neprekonané od doby vymretia dinosaurov spred 66 miliónov rokov. Niektorí vedci si však mysleli, že tieto odhady boli založené na predpokladoch, ktoré celú krízu precenili.
Nová štúdia však ukázala, že aj pri najkonzervatívnejších odhadoch vymierajú druhy rastlín a živočíchov stokrát rýchlejšie, než je mimo masových vymieraní bežné. Gerardo Ceballos z Universidad Autónoma de México podotkol, že ak sa nič nezmení, bude obnova biodiverzity trvať milióny rokov a je ľahko možné, že vymiznú aj ľudia.
Nová štúdia skúmala údaje o vymieraní získané z fosílií a porovnala veľmi konzervatívny odhad súčasného vymierania s bežným vymieraním, ktorému určili dvojnásobnú hodnotu v porovnaní s predchádzajúcimi štúdiami. Tento prístup mal dosiahnuť absolútne najoptimistickejšie výsledky. Štúdia sa zamerala na stavovce, živočíchy o ktorých máme aj z archívov aj z fosílií najspoľahlivejšie údaje. Vedci chceli zistiť či sa dnešné vymieranie aj pri najoptimistickejšom scenári stále má klasifikovať ako masové vymieranie. Odpoveďou je jednoznačné áno. Netreba však zabúdať, že tento odhad, katastrofálny sám o sebe, je až takmer nerealisticky optimistický a situácia je s najväčšou pravdepodobnosťou ešte podstatne horšia.
Stále rastúca ľudská populácia so stále vyššími spotrebnými a ekonomickými nárokmi ovplyvňuje životné prostredie tak ako žiaden iný druh. Do veľkého množstva ľudských zásahov voči prírode patria napríklad transformácia území na poľnohospodárske, ťažobné, či stavebné účely, transport invazívnych druhov, emisie uhlíku spôsobujúce klimatické zmeny a zvyšovanie kyslosti oceánov, či vypúšťanie toxínov ovplyvňujúcich a ničiacich celé ekosystémy.
V súčasnosti je podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (ktorá vedie detailný zoznam ohrozených a vyhynutých druhov) vyhynutím ohrozených približne 41 percent všetkých druhov obojživelníkov a 26 percent všetkých cicavcov. Miznutím druhov zvierat mizne aj ich úloha v ekosystémoch – ako napríklad opeľovanie plodín včelami, či čistenie vody mokraďami. Pri dnešnej rýchlosti úbytku druhov prídu ľudia do troch generácií o veľké množstvo výhod bohatej biodiverzity. Ehrlich tento vývoj prirovnal k píleniu vetvy na ktorej sedíme.
Napriek nepriaznivým vyhliadkam je tu možnosť, ako katastrofe predísť. Zabránenie skutočnému šiestemu masovému vymieraniu si žiada rýchle a rozhodné opatrenia na záchranu ohrozených druhov a na zmiernenie tlaku na ich populácie, ako napríklad straty a nadmerného využívania životného prostredia, či klimatických zmien. Štúdia, na ktorej okrem Ehrlicha a Ceballosa pracovali aj Anthony D. Barnosky z Kalifornskej univerzity, Andrés García z Universidad Autónoma de México, Robert M. Pringle z Princetonskej univerzity a Todd M. Palmer z Floridskej univerzity, by mohla pomôcť pri ochranárskych prácach, udržovaní ekosystémov a vytváraní nových smerníc.