Prečo žijeme na Zemi a nie na Venuši

23.7.2015 22:43:34 | Ján Klučár
sciencedaily.com | Počet zobrazení: 1986x

Zem je v porovnaní s našimi susedmi, Venušou a Marsom, krásne miesto. Nový výskum vedcov z Univerzity Britskej Kolumbie a Kalifornskej univerzity sa snaží túto šťastnú zhodu okolností vysvetliť. Štúdia naznačuje, že prvá kôra Zeme, bohatá na rádioaktívne a teplo produkujúce prvky ako urán a draslík, bola z našej planéty strhnutá dopadajúcimi asteroidmi. Tento jav vedci nazvali dopadovou eróziou. Práve skorá strata uránu a draslíku mala za následok, že na Zemi sa vyvinula platňová tektonika, magnetické pole a klimatické podmienky, aké poznáme dnes.

 

Mark Jellinek z Univerzity Britskej Kolumbie povedal, že je veľké množstvo faktorov, ktoré museli úzko spolupracovať aby sa mohla Zem, ako ju poznáme, vyvinúť. Ak by čo i len jeden z týchto faktorov chýbal, všetko mohlo byť úplne inak. Pohyb tektonických platní pravidelne obnovuje povrch Zeme, čo ochladzuje Zemský plášť, udržuje silné magnetické pole a stimuluje sopečnú činnosť. Sopky do atmosféry vylučujú skleníkové plyny, ktoré zaobstarávajú prijateľné klimatické podmienky.
 
Venuša je svojou veľkosťou, hmotnosťou, hustotou, gravitáciou a zložením zo všetkých planét našej slnečnej sústavy najviac podobná Zemi. Zem má však stabilné a obývateľné klimatické podmienky, kým na Venuši vládne klimatická katastrofa – hrubá atmosféra z oxidu uhličitého a povrchové teploty dosahujúce 470 °C.
 
Podľa Jellineka a Matta Jacksona z Kalifornskej univerzity však mohlo všetko dopadnúť úplne inak. Ak by mala Zem odlišnú históriu dopadovej erózie, mohla kľudne skončiť ako Venuša. Venuša by sa zase s menším množstvom dopadovej erózie postupne ochladzovala prostredníctvom katastrofálnych fluktuácií v intenzite sopečnej činnosti. To by spôsobilo, že klimatické podmienky by sa po každej miliarde rokov prudko zmenili.

Prevzaté z originálu "Why we live on Earth and not Venus" na sciencedaily.com - Foto - NASA