Architektúra hydrologických kolektorov

22.8.2015 00:05:19 | Ján Klučár
sciencedaily.com | Počet zobrazení: 1838x

Rieka Loa v severočilskej púšti Atacama je dobrým príkladom obtiažnosti udržateľného manažmentu vzácnych vodných zdrojov. Povrchový a podzemný prúd rieky Loa zásobuje vodou väčšinu oblasti Antofagasta. Okrem obyvateľstva a poľnohospodárstva je táto voda nevyhnutná aj pre miestne medené bane, z ktorých sa získava polovica všetkej medi vyťaženej v Čile (až tretina medi na svete pritom pochádza práve z Čile).

 

Sucho výrazne obmedzuje množstvo ľudí, rastlín a zvierat žijúcich v oblasti Antofagasta. Počas minulých tisícročí tu však vládli odlišné klimatické podmienky a voda bola vtedy dostupnejšia, než je dnes. Toto zistenie nie je dobrou správou, keďže otvára otázku koľko z dnešných miestnych zásob vody je obnoviteľných a koľko z nich je len vyčerpateľný pozostatok minulej slávy.
 
Teresa Jordan z Cornellovej univerzity sa preto rozhodla zmapovať hydrologické kolektory v údolí Calama, cez ktoré tečie rieka Loa. So svojim tímom určila rozmiestnenie sedimentov z Kenozoika, ktoré majú tie správne vlastnosti na to, aby tvorili prírodné hydrologické kolektory. Ich výsledky identifikovali nielen presnú pozíciu podzemných hydrologických kolektorov, ale aj množstvo vody, ktoré sa z nich dostáva do hydrologických kolektorov bližšie k povrchu a na povrch samotný, odkiaľ sú ľudia schopní vodu čerpať.

Prevzaté z originálu "Architecture of aquifers: Chile's Atacama Desert" na sciencedaily.com