Život bez rozoznávania horkej chuti
17.9.2015 00:59:07 | Ján Klučársciencedaily.com | Počet zobrazení: 2384x
Väčšina jedovatých látok má horkú chuť a včas takéto látky rozoznať je podstatnou súčasťou dlhého a zdravého života. Druhy živočíchov, ktoré nedokážu rozlíšiť horkú chuť, boli preto donedávna považované za znevýhodnené – teraz sa však tento pohľad zmenil. Vedci z Kjótskej univerzity zistili, že genetická mutácia pripravila miestnu populáciu opíc o schopnosť rozoznávať horkú chuť. Čo ich však veľmi prekvapilo bolo zistenie, že táto strata zvýšila opiciam šance na prežitie.
Cicavce sú schopné rozoznať päť rôznych chutí – sladkú, kyslú, slanú, umami a horkú (horká je pritom zo všetkých najnepríjemnejšia). Chuť im pomáha vyhýbať sa konzumácii toxínov v jedlách. U cicavcov sú za rozlišovanie horkej chuti zodpovedné receptory TAS2R.
Receptor TAS2R38 (patriaci medzi TAS2R) rozoznáva syntetické, ale aj prírodné horké látky. Tím vedený Hiroo Imaiom zo Sokendai a Nami Suzuki-Hashido z Kjótskej univerzity vykonal genetickú analýzu takmer 600 japonských makakov a zistil, že evolúcia pripravila veľké množstvo z týchto opíc o TAS2R38, čo im znemožnilo rozoznávanie horkej chuti. Ukázalo sa však, že opice bez TAS2R38 boli omnoho početnejšie, než by sa dalo vysvetliť len jednoduchými demografickými štatistikami, čo naznačuje, že tieto opice majú v schopnosti prežiť navrch.
Citrus tachibana, japonský citrus s horkými plodmi bol prvým citrusom v Japonsku a za spomenutie stojí fakt, že táto rastlina pochádza z oblasti Kii – z tej istej oblasti, z ktorej pochádzajú makaky skúmané v tejto štúdii. Je teda možné, že ich imunita voči horkosti sa vyvinula práve kvôli tejto a iným rastlinám s horkými plodmi.