Obrovské nelietavé vtáky Arktídy spred vyše 50 miliónov rokov
22.2.2016 23:58:18 | Ján Klučársciencedaily.com | Počet zobrazení: 3020x
Nový výskum zistil, že pred približne 53 miliónmi rokov skutočne brázdil Arktídou obrovský, nelietavý vták s hlavou veľkosti koňa. Potvrdenie existencie tohto živočícha vypracovali vedci z Čínskej akadémie vied a Coloradskej univerzity, ktorí analyzovali jedinú fosíliu tohto tvora, aká sa kedy na Arktíde našla. Vtáka, ktorému spomínaný fosilizovaný prst nohy patril, nazvali Gastornis a odhady hovoria, že mohol dosahovať výšku takmer dvoch metrov.
Fosília Gastornisa (ktorý bol kedysi nazývaný Diatryma) bola nájdená na Ellesmerovom ostrove (nachádzajúcom sa ďaleko za arktickým polárnym kruhom) v 70. rokoch minulého storočia. Fosília je veľmi podobná viacerým kostiam veľkých vtákov z Wyomingu, ktoré boli datované na približne rovnakú dobu. Profesor Thomas Stidham z Čínskej akadémie vied podotkol, že vedci začali skúmať kosť Gastornisa už dávnejšie, avšak detailnej štúdie sa dočkala až teraz. Mimo Arktídy sa našli fosílie Gastornisa aj v Európe a Ázii.
Jaelyn Eberle, vedkyňa a paleontologická kurátorka Múzea dejín prírody Coloradskej univerzity, uviedla, že už nejaký čas vedci vedeli, že vo vysokých zemepisných šírkach sa nachádzajú fosílie vtákov, avšak vedeli tiež, že sú veľmi ojedinelé. Okrem kosti Gastronisa z Ellesmerovho ostrovu bol už z Arktídy jedným vedcom hlásený aj fosilizovaný odtlačok nohy, patriaci zrejme veľkému nelietavému vtákovi, avšak jeho presná poloha dodnes nie je známa.
Pred približne 53 miliónmi rokov, počas skorého Eocénu, bol Ellesmerov ostrov zrejme podobný bažinatému juhovýchodu Spojených štátov dnešnej doby a fosílie naznačujú, že tento ostrov, susediaci s Grónskom, bol obývaný korytnačkami, aligátormi, primátmi, tapírmi a veľkými cicavcami podobnými hrochom, či nosorožcom. Dnes je však Ellesmerov ostrov jedným z najchladnejších a najsuchších miest sveta, kde zvyknú v zime teploty klesať až k – 40 °C.
Pôvodne sa o Gastornisovi uvažovalo ako o hrôzostrašnom predátorovi, avšak Výskum Stidhama a Eberle naznačuje, že išlo pravdepodobne o vegána, ktorý využíval svoj mocný zobák na trhanie listov, orechov, semien a tvrdého ovocia. Nová štúdia opísala aj druhého Ellesmerského vtáka zo skorého Eocénu – Presbyornis bol veľmi podobný dnešným kačiciam, husiam a labutiam, avšak líšil sa od nich dlhými nohami, podobnými nohám plameniaka. Dôkazom jeho existencia bola jediná kosť vrchnej časti krídla, nájdená tým istým tímom, ktorý našiel aj kosť Gastornisa. Rovnako ako Gastornisovi, aj Presbyornisovi sa už v minulosti nejaká pozornosť v zoznamoch živočíšstva Ellesmerovho ostrova venovala, avšak až teraz bol vedcami skutočne preskúmaný.
Stidham porovnal odliatky kostí Presbyornisa z Wyomingu s kosťou nájdenou na Ellesmerovom ostrove (porovnané boli aj všetky náznaky upevnenia svalov k týmto kostiam). Stidham nenašiel medzi vzorkami z Wyomingu a vzorkou z Ellesmerovho ostrova žiaden rozdiel, napriek tomu, že tieto dve miesta sú od seba vzdialené približne 4 000 kilometrov.
Biodiverzita rastlín a zvierat Ellesmerovho ostrova, ktorá bola počas skorého Eocénu prekvapivo veľká, však musela čeliť jednému problému – arktickým zimám, ktoré ponorili tento ostrov každý rok do niekoľko mesiacov trvajúcej noci, podobne, ako je tomu dnes. Nie je známe, či Presbyornis žil na Ellesmerovom ostrove po celý rok, alebo len počas určitých ročných období. Stidham uviedol, že nájdené fosílie povoľujú pravdivosť oboch hypotéz. V súčasnosti existuje niekoľko druhov morských kačíc, ktoré trávia zimu na krutej Arktíde. Na druhej strane je však oveľa viac takých druhov vodných vtákov, ktoré trávia na tomto mieste len relatívne teplejšie jari a letá.
Štúdia Stidhama a Eberle je veľmi dôležitá pre výskum rýchle sa ohrievajúcej Arktídy. Vďaka skleníkovým plynom sa stály ľad Arktídy, ktorý tu bol po tisícročia, pomaly vytráca a napriek tomu, že Eberle neočakáva, že by sa na Ellesmerov ostrov v dohľadnej dobe opäť mohli nasťahovať aligátory a obrovské korytnačky, vedomosti o minulých teplých obdobiach nám pomôžu zistiť, ako bude Arktída vyzerať v nasledujúcich desaťročiach.
Do tímu paleontológov, ktorý na Ellesmerovom ostrove v 70. rokoch minulého storočia objavil kosti Gastornisa a Presbyornisa patrili aj Mary Dawson. Robert „Mac“ West, Howard Hutchinson a Malcolm McKenna.