Ohrozený jedovatý cicavec žil už pred vymretím dinosaurov
5.5.2016 18:23:15 | Ján Klučársciencedaily.com | Počet zobrazení: 2487x
Biológovia z Illinoiskej univerzity a Univerzity Portorika nedávno vykonali kompletnú analýzu mitochondriálneho genómu štetinatca haitského, čím zacelili dieru v našom poznaní rodokmeňa placentovcov. Štúdia potvrdila, že toto zviera sa oddelilo od ostatných cicavcov pred 78 miliónmi rokov – dávno predtým, než vyhynuli dinosaury.
Adam Brandt z Illinoiskej univerzity uviedol, že všetkých prekvapilo ako dlho sa už tomuto cicavcovi darí prežívať stále nové a nové hrozby – prežil asteroid, aj kolonizáciu jeho životného prostredia ľuďmi, ktorí so sebou priniesli potkany a myši (čo sa stalo osudným jeho blízkym príbuzným).
Nový výskum tiež odhalil, že v Dominikánskej republike žijú dve, geneticky jedinečné populácie štetinatcov haitských (severná a južná), ktoré by mali byť chránené ako rozdielne poddruhy. Južná populácia má len minimum diverzity, kým severná je oveľa rôznorodejšia.
Jadrová DNA jedinca vzniká zmiešaním génov obidvoch rodičov, kým mitochondriálna DNA putuje v nezmenenom stave od matky, k dieťaťu, čo ju robí ideálnym genetickým záznamom, pomocou ktorého sa dá vystopovať biologická minulosť organizmov.
Štetinatce sú ohrozeným druhom a tak je veľmi zložité dostať sa k ich DNA. Dominikánska republika však podporila novú štúdiu a umožnila vedcom zozbierať potrebné vzorky. Profesor Taras Oleksyk z Univerzity Portorika a jeho tím z mnohých univerzít Dominikánskej republiky získali vzorky tým, že si ľahli na zem a čakali, kým po nich nezačnú štetinatce kráčať. Brandt a bioinformatik Kirill Grigorev z Karibského centra pre genóm analyzovali získané vzorky pomocou dvoch metód, ktorými sa snažili určiť sekvenciu nukleotidov (stavebných jednotiek z ktorých sa skladá DNA) mitochondriálneho genómu štetinatcov. Obe nezávislé metódy viedli k rovnakým výsledkom.
Predchádzajúci výskum sa zameral na analýzu iných génov štetinatcov – pomocou nej určil, že tieto zvieratá sa oddelili od iných cicavcov pred 76 miliónmi rokov, počas Kriedy. Nová štúdia využila úplne inú vedeckú metodiku, avšak došla k veľmi podobnému číslu – od ostatných cicavcov sa štetinatce oddelili pred 78 miliónmi rokov.
Oba odhady zodpovedajú jednej hypotéze o príchode štetinatcov na ostrov Haiti – podľa niektorých geológov bol ostrov Haiti pred 75 miliónmi rokov prepojený s Mexikom. Toto prepojenie sa pohybom ostrova na východ roztrhlo.
Profesor Alfred Roca z Ústavu pre genómovú biológiu Carla R. Woeseho dodal, že dodnes sa nedá s istotou povedať, či sa štetinatce na ostrov Haiti dostali pomocou pevninského spojenia s Mexikom spred 75 miliónov rokov, alebo sa naň doplavili na dreve, ktoré spadlo do vôd Karibiku. Napriek tomu však vedci vedia, že všetci blízki príbuzní štetinatcov už dávno vymizli – štatinatce sú poslednými tvormi reprezentujúcimi veľmi starú skupinu cicavcov. Štetinatce, živiace sa hmyzom, sú síce jedovaté a vyzerajú ako „obrovský potkan s pazúrmi Freddyho Kruegera“, avšak pôvodne sa vyvíjali bez prítomnosti akýchkoľvek mäsožravcov, ktoré by ich ohrozovali. V dnešnej dobe sú ale vystavené hrozbe mačiek a psov, ako aj strate životného prostredia.