Pluto je vesmírna lávová lampa
12.6.2016 17:23:12 | Ján Klučársciencedaily.com | Počet zobrazení: 2748x
Vedeckému tímu sondy New Horizons sa, prostredníctvom počítačových modelov a topografických a kompozičných údajov zozbieraných sondou minulé leto, podarilo určiť hĺbku vrstvy pevného dusíkového ľadu vrámci Plutovho „srdiečka“ – veľkej pláne, neformálne nazvanej Sputnik Planum – ako aj rýchlosť pohybu tohto ľadu. Veľké časti Plutovho ľadového povrchu sú, ako vesmírna lávová lampa, obnovované procesom, nazývaným konvekcia, ktorý nahrádza starý ľad novým materiálom.
Vedci pracovali s najmodernejšími počítačovými simuláciami, prostredníctvom ktorých sa im podarilo preukázať, že povrch Sputnik Planum je pokrytý ľadovými, vírivými, konvekčnými „batériami“ s priemerom 16 až 48 kilometrov, ktoré nemajú ani milión rokov. Tento objav ponúkol unikátny pohľad do nezvyčajnej, no aktívnej geológie Pluta, ktorej zmapovanie môže pomôcť aj pri výskume iných telies na okraji našej slnečnej sústavy.
Profesor William B. McKinnon z Washingtonskej univerzity podotkol, že vďaka tejto štúdii sa im naskytol prvý pohľad do podstaty týchto zvláštnych podliatin ľadového povrchu Pluta. So svojim tímom našli dôkazy, že aj na zamrznutej planéte, vzdialenej miliardy kilometrov od Zeme, sa nachádza dostatok energie na búrlivú geologickú činnosť – pokiaľ je prítomný mäkký materiál, akým je aj Plutov dusíkový ľad.
McKinnon a jeho tím si myslia, že spomínané „batérie“ boli vytvorené pomalou tepelnou konvekciou prevažne dusíkového ľadu Sputnik Planum. Pevný dusík, ktorý miestami dosahuje hrúbku až niekoľkých kilometrov, je ohrievaný miernym vnútorným teplom Pluta, čo spôsobuje, že postupne začne vytvárať obrovské stúpajúce bubliny, ktoré sa pri stúpaní ochladia, a opätovne klesnú (proces, ktorý sa nápadne podobá na vnútro lávovej lampy).
Počítačové modely ukázali, že na spustenie tohto procesu stačí ľadu hĺbka len niekoľkých kilometrov a že vytvorené „batérie“ sú veľmi rozľahlé. Zistilo sa aj, že „bubliny“ pevného dusíku sa počas miliónov rokov vyvíjajú a postupne zjednocujú. Chrbty, kde ľadový dusík klesá, často majú tvar Y, alebo X, ktorý je výsledkom stretnutia troch, či štyroch konvekčných batérií.
Teresu Wong z Washingtonskej univerzity veľmi potešilo, že modely, ktoré vytvorila v rámci svojej doktorandskej práce, boli využité na výskum Pluta. Konvekčné povrchové pohyby sú zodpovedné za posun len o niekoľko centimetrov za rok, čo je približne rýchlosť rastu nechtov na prstoch. Plutovym batériám teda trvá 500 000 rokov, kým svoj povrch kompletne recyklujú. Ľuďom sa to síce môže zdať dlho, avšak z geologického hľadiska je to len okamžik.
McKinnon dodal, že skúmaná „lávová lampa“ zrejme pomáha udržiavať Plutovu atmosféru tým, že neustále obnovuje Plutovo „srdiečko“. Neprekvapilo by ho, keby sa podobný proces nachádzal aj na iných trpasličích planétach Kuiperovho pásu (diskovitej oblasti za obežnou dráhou Neptúnu, obsahujúcou veľké množstvo komét, asteroidov a iných malých ľadových telies). Na ich nájdenie však bude potrebné poslať k nim sondy.
New Horizons by sa potenciálne mohla z blízka pozrieť ešte na jeden, podstatne menší a starší objekt v Kuiperovom páse, ak NASA schváli dodatočné financovanie na predĺženie misie tejto sondy – 1. januára 2019 preletí New Horizons okolo objektu 2014 MU69 (okolo Pluta preletela 14. júla 2015, kedy dostala ako vôbec prvá ľudská sonda príležitosť zblízka prezrieť Pluta aj jeho rodinu piatich mesiacov).