Oceán niekoľko kilometrov pod povrchom Enceladu
22.6.2016 02:34:10 | Ján Klučársciencedaily.com | Počet zobrazení: 2381x
Saturnov mesiac Enceladus, z ktorého vystrekuje ľad a vodná para a pod ktorého ľadovou kôrou sa nachádza celý oceán, je jedným z najfascinujúcejších objektov našej slnečnej sústavy. Interpretácie údajov, ktoré o ňom zozbierala sonda Cassini, však boli donedávna veľmi protichodné. Tím vedcov z Laboratoire de Planétologie Géodynamique de Nantes (CNRS/Université de Nantes/Université d'Angers), pražskej Karlovej univerzity, Belgického kráľovského observatória a Instituut voor Sterrenkunde nedávno nevrhli nový model, ktorý nachádza spoločnú pôdu pod doteraz protichodnými údajmi a ukazuje, že ľadová kôra južného pólu Enceladu má zrejme hĺbku len niekoľkých kilometrov. To naznačuje, že vo vnútri Enceladu je veľmi silný zdroj tepla – faktor, ktorý môže výrazne pomôcť potenciálnemu vzniku života v podzemnom oceáne tohto mesiaca.
Pôvodné interpretácie údajov sondy Cassini odhadovali, že hrúbka ľadovej kôry Enceladu môže mať na južnom póle 30 až 40 kilometrov, na rovníku až 60 kilometrov (tieto modely neboli schopné odpovedať na otázku, či podzemný oceán siaha pod celý povrch mesiaca). V roku 2015 však vedci objavili osciláciu rotácie Enceladu, nazývanú librácia, prepojenú na slapové vplyvy, ktorá naznačuje, že oceán pod Enceladom naozaj pokrýva celý mesiac, a že ľadová kôra tohto mesiaca je výrazne tenšia, než sa predpokladalo – jej priemerná hrúbka by mala dosahovať len 20 kilometrov. Aj táto hrúbka je však objektom nezrovnalostí s inými gravitačnými a topografickými údajmi.
Tím výskumníkov sa nedávno pokúsil dosiahnuť „zmierenie“ zdanlivo protichodných údajov a navrhol nový model, v ktorom funguje vrchných 200 metrov ľadovej kôry ako elastická schránka. Enceladus by sa, podľa tohto modelu, mal skladať z kamenného jadra s priemerom 185 kilometrov, podzemného oceánu, hlbokého 45 kilometrov, izolovaného od povrchu ľadovou kôrou, hrubou približne 20 kilometrov (na južnom póle však jej hrúbka nedosahuje ani 5 kilometrov). Tento model určil, že oceán pod ľadovou kôrou predstavuje 40 percent objemu Saturnovho mesiaca. Jeho slanosť by, podľa odhadov, mala dosahovať podobné hodnoty, aké môžeme vidieť v pozemských oceánoch.
Enceladove zásoby energie by, podľa tohto modelu, mali byť podstatne rozdielne od doterajších predpokladov – tenšia ľadová kôra udrží menej tepla a Saturnove slapové sily, vplývajúce na veľké pukliny v ľade južného pólu, už nestačia na vysvetlenie vysokého tepelného prúdenia tejto oblasti mesiaca. Nový model teda podporuje domnienku, že vo vnútri Enceladu sa tvorí veľké množstvo tepla, ktoré prostredníctvom hydrotermálnych prameňov ohrieva oceán tohto mesiaca. V gejzíroch Enceladu boli objavené zložité organické molekuly (ich presné zloženie však zostáva záhadou), čo, spolu s novým modelom, naznačuje existenciou priaznivých podmienok pre vznik života. Relatívne tenká vrstva ľadu na južnom póle by mohla budúcim vesmírnym misiám umožniť radarom získať nové údaje – údaje, ktoré by boli podstatne spoľahlivejšie a ľahšie získateľné, než keby mala miestna kôra ľadu naozaj 40 kilometrov, ktoré predpovedali predchádzajúce štúdie. Výskum bude pokračovať, pretože Enceladus ešte určite nevydal všetky svoje tajomstvá.